Rímskokatolícka cirkev si 11. februára pripomína sviatok Panny Márie Lurdskej, ktorý je spojený s mariánskymi zjaveniami vo juhofrancúzskom meste Lourdes v roku 1858. Zjavenia Panny Márie v Lurdoch, posolstvo pokánia a svedectvá uzdravenia robia z Lúrd jedno z najväčších pútnických miest Katolíckej cirkvi.
Všetko sa začalo 11. februára 1858, keď sa v Masabielskej jaskyni 14-ročnej dievčine menom Bernadeta Soubirousová zjavila „Krásna Pani“. Bernadeta sa v ten deň vybrala s dvoma kamarátkami zbierať drevo. Keď zachytila akýsi „závan vetra“ vychádzajúci z jaskyne, priblížila sa, ale listy na stromoch sa nehýbali. Kým sa snažila pochopiť, čo sa deje, začula ďalší „zvuk“ a uvidela bielu postavu. V strachu, že má halucinácie, vytiahla z vrecka ruženec a začala sa ho modliť. Postava, ktorá sa neskôr identifikovala ako Panna Mária, sa k jej modlitbe pridala.
Počas nasledujúcich týždňov sa Panna Mária zjavila Bernadete spolu osemnásťkrát. Pri deviatom zjavení 25. februára ju vyzvala, aby si vyhrabala jamku v zemi a napila sa vody, ktorá z nej vystúpila. Tento prameň odvtedy neprestajne vyviera a pripisujú sa mu mnohé uzdravenia.
Vrchol zjavení nastal 25. marca 1858, keď sa Bernadeta „Krásnej Panej“ spýtala na meno. Panna Mária sa miestnym dialektom predstavila: „Ja som Nepoškvrnené Počatie.“ Toto vyhlásenie bolo mimoriadne, pretože len štyri roky predtým v roku 1854 pápež Pius IX. vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí.
Zjavenia v Lurdoch sa nestretli len s nadšením veriacich, ale aj so skepsou cirkevných a svetských autorít. Bernadetu podrobili mnohým výsluchom, no napriek tlaku svoju výpoveď nikdy nezmenila. Mons. Bertrand-Sévère Laurence, biskup diecézy Tarbes, kam Lurdy patrili, zriadil oficiálnu komisiu na preskúmanie udalostí.
Po trojročnom dôkladnom vyšetrovaní dospel k záveru, že zjavenia v Lurdoch majú nadprirodzený charakter. 18. januára 1862 vydal oficiálny dekrét, ktorým potvrdil pravdivosť zážitkov Bernadety Soubirousovej a povolil verejnú úctu k Panne Márii Lurdskej.
Bernadeta Soubirousová po zjaveniach vstúpila do kláštora Milosrdných sestier v Nevers. Vizionárka, ktorá takmer po celý život trpela astmou, zomrela v roku 1879 vo veku 35 rokov. Pri exhumácii v roku 1909 sa jej telo našlo neporušené. Pápež Pius XI. ju v roku 1925 vyhlásil za blahoslavenú a v roku 1933 za svätú.
Po uznaní zjavení sa Lurdy rýchlo stali pútnickým miestom. V rokoch 1862 – 1871 bola na skale nad Masabielskou jaskyňou postavená Bazilika Nepoškvrneného Počatia s kapacitou tisíc ľudí. Neskôr v rokoch 1883 – 1889 vystavali Ružencovú baziliku. Vôbec najväčšou stavbou v Lurdoch je podzemná Bazilika svätého Pia X., dokončená v roku 1958, ktorá pojme až 25-tisíc veriacich.
Dnes Lurdy navštívi ročne viac ako 6 miliónov pútnikov z celého sveta. Z viac než 7-tisíc uzdravení, ktoré sa tu odohrali, Katolícka cirkev oficiálne uznala 71 za medicínsky nevysvetliteľné. Nie všetci pútnici odchádzajú fyzicky uzdravení, ale mnohí s pocitom hlbokej útechy a posilnenej viery.
11. februára 1992 pápež Ján Pavol II. vyhlásil sviatok Panny Márie Lurdskej za Svetový deň chorých. Cieľom tohto dňa je povzbudiť modlitby za chorých a zdôrazniť potrebu duchovnej i telesnej starostlivosti o trpiacich. Aj preto sa v tento deň vysluhuje sviatosť pomazania chorých.
Katechizmus Katolíckej cirkvi o tejto sviatosti hovorí že „nie je sviatosťou iba tých, čo sa ocitajú v posledných chvíľach života. Preto vhodný čas na jej prijatie je isto už vtedy, keď veriaci začína byť pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti.“
Ak chorý, ktorý prijal pomazanie, opäť nadobudne zdravie, môže v prípade ďalšej ťažkej choroby znova prijať túto sviatosť. Počas tej istej choroby možno túto sviatosť zopakovať, ak sa choroba zhorší. Je vhodné prijať pomazanie chorých pred ťažkou operáciou.
Pápež František rovnako ako jeho dvaja predchodcovia každoročne pri tejto príležitosti obracia pozornosť na hodnotu utrpenia a na dôležitosť solidarity s chorými. Urobil tak už tradičným pápežským posolstvom aj tento rok k 33. svetovému dňu chorých.
