V evanjeliu dnešného dňa je zaznamenaná zvláštna situácia: Ježiš hovorí zástupom, zástupy ho počúvajú.
Podľa toho, čo o Ježišovi vieme, musel byť úžasným učiteľom, spoločníkom, priateľom. Keď k ľuďom prehováral, keď sa ich dotýkal, keď ich uzdravoval, keď s nimi stoloval, zachvievalo sa im srdce.
Takto ho spoznali aj emauzskí učeníci. Kráčali ponorení vo svojom smútku, rozprávali o svojom zármutku, a potom im to došlo… Horelo im srdce!
Boli však aj takí, ktorých Ježiš iritoval. Počas života, počas ukrižovania a tiež po zmŕtvychvstaní. Aj im sa zachvievalo a zachvieva srdce. Ich záchvevy boli a sú plné hnevu, rúhania a žiarlivosti.
O čom to vypovedá? O tom, že Ježiš nie je bez chuti. Nestrávi ho každý. Alebo ho miluješ, alebo ho odmietaš. Ľahostajnosť ku Kristovi je chiméra, je to hra na osvietenú bezbožnosť. V skutočnosti nič také neexistuje.
Chlap, ktorí hovorí, aby si neodporoval zlému, aby si nastavil aj druhé líce, keď ťa bijú, aby si rozdal svoj majetok… Takého učiteľa a také učenie nemožno ignorovať. Nemožno nad tým mávnuť rukou.
Toto učenie proti egoizmu je vzburou proti všetkému, čo je schopný vymyslieť ľudský mozog.
V evanjeliu dnešného dňa vnímame, ako bola istá temperamentná žena tak silno rozochvená Ježišovou rečou a okúzlená Ježišovou charizmou, že sa nedokázala zdržať komentára. Musela sa zapojiť do debaty. Robí to po svojom. Emotívne. Zaplavuje ju vlna vďačnosti. Formuluje oslavné vety. Chváli Ježišovu matku: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“
Ježiš bol očividne v strhujúcom kazateľskom nasadení. Pohotovo reaguje: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“
Čo to znamená? Čítal som úvahu o tom, že dnes už nerozumieme slovu „blaženosť“. Nevieme zrozumiteľne vysvetliť, kto je onen blažený, či blahoslavený.
Teológ, ktorý sa nad významom týchto slov zamýšľal, prišiel s tézou, že slovo „blažený“ by sa do dnešnej doby mohlo preložiť aj ako „celebritný, resp. oslavovaný človek“.
Skúsme to experimentálne dosadiť do spomínaného textu: „Učiteľ, tvoja matka je celebrita!“
Ježiš reaguje: „Nepochybne áno, ale celebrity sú aj tí, ktorí počúvajú, zachovávajú a rozvíjajú to, čo im zveril Boh.“
Pán Ježiš nepopiera jedinečnosť poslania svojej matky. Ježiš však motivuje iných, aby podávali „poriadne“ duchovné výkony. Aby „makali“ na zachovávaní Božieho slova. Aby neodvádzali pozornosť od svojho napredovania v duchovných veciach. Aby sa nerozptyľovali. Aby boli pravými „celebritami ducha“. Aby upierali zrak na Boha.
Napokon, aj Božia matka, ktorú žena dnešného evanjelia velebí, ukazuje len a len na Ježiša.
