„Tvorivý človek musí mať v sebe empatiu. Dar empatie,“ povedala mi pri návšteve v ich bratislavskom byte pred dvoma rokmi. Bola to jej odpoveď na otázku, čo je pre textára piesní najdôležitejšie. Koľkí by na jej mieste odpovedali, že rozhoduje talent, invencia?! Keď som zbystrila pozornosť pri jej odpovedi, ona ju ešte rozviedla: „Niekto múdry povedal, že empatia – to je tvoja bolesť a tvoja radosť v mojom srdci. My s manželom sme prežili strašné rany v živote. Málokomu sa podarí prejsť životom bez toho, aby necítil bolesť. Preto som robila texty typu ‚Bože, nedaj láske zahynúť‘ či ‚Modlitbu k slnku‘. Myslím si, že empatiu som dostala do daru. Naša generácia mala svoju legendu – Karla Kryla. On mal krásnu pieseň ‚Děkuji‘. Spieva v nej: ‚Děkuji za slzy, ty naučili mne citu…‘ a je to tak. Ja som mala napríklad matku zavretú vo väzení v 50. rokoch. Strýka kňaza, ktorý si deväť a pol roka odsedel za komunizmu vo väzení. Veľmi múdry pán to bol, aj on hovoril, že až utrpenie ľudí ho naučilo byť pravým kňazom.“
Správa o skone Vlasty Brezovskej zarezonovala naprieč všetkými známymi slovenskými médiami, hoc len krátkou notickou o tom, že zomrela po krátkej a ťažkej chorobe 8. augusta tohto roku vo veku 81 rokov. Nečudo. S manželom, známym hudobným skladateľom, redaktorom a dramaturgom Alim Brezovským prežili spolu nielen 63 rokov v harmonickom manželstve poznačenom ťažkou skúškou straty syna, ale vytvorili aj šlágre pre Karola Duchoňa, Miroslava Žbirku, Mariku Gombitovú, Dušana Grúňa, súrodencov Hečkovcov i Evu Kostolányiovú či Janu Kocianovú. Vlasta Brezovská však nebola len textárkou speváckych hitov, ktoré z rádií počujete znieť roky. Bola aj dramaturgičkou a dlhoročnou pracovníčkou Slovenskej televízie. A zároveň mamou dcéry Mirky (kedysi tiež speváčky, dnes najmä prekladateľky) i tragicky a predčasne zosnulého talentovaného hudobníka Marka, no aj babičkou a hĺbavou ženou.
Čo ich spojilo?
O tom, že bola ženou s hodnotami, ma okrem obsahu jej textov presvedčila aj návšteva u nich doma. Zrejme to bol posledný spoločný „novinársky“ rozhovor tejto harmonickej manželskej dvojice vôbec. V ich útulnej obývačke dotvorenej prevládajúcou bielou farbou, ale aj prvkami umenia a veľkým dreveným krížom na stene, sme pri káve rozmotávali ich košatý životný príbeh. A kríž na stene doň presne „zapadá“, pretože charakterizuje aj životnú cestu Brezovských. Mimochodom, u mnohých umelcov dnes už kríž v domácnosti nenájdete…
Mnohí netušia, čím si populárni tvorcovia speváckych hitov, ktorí objavili pre hudbu aj niektoré novodobé talenty, prešli. Ale po poriadku. Pani Vlastu Brezovskú som prvý raz stretla a oslovila na krátky rozhovor 29. júna 2023, keď na slávnostnom galavečere sprevádzala manžela Aliho. Ten získal ocenenie Osobnosť Bratislavského kraja od Bratislavskej župy vďaka hlasovaniu verejnosti.
Po učiteľskej kariére sa stal redaktorom Učiteľských novín. Potom pôsobil ako herec a autor hudby v Radošinskom naivnom divadle. Komponoval tiež hudbu pre rozhlasové a televízne relácie, účinkoval v hudobných programoch, kde aj dirigoval, a 42 rokov pracoval v Slovenskom rozhlase. Bol tiež dramaturgom Tanečného orchestra Československého rozhlasu.
Patrí k najúspešnejším autorom populárnych piesní u nás. Z jeho nezabudnuteľných hitov spomeňme napríklad „Ó, rodný kraj“, „Zvony pre šťastie“, „Dobré ráno želám“, „Kreslím si ružu“, „Náš učiteľ“ či od „Piesne k piesni“ a ďalšie. Ako skladateľ pomáhal mnohým významným umelcom, spolupracoval na príprave súťaže Košický zlatý poklad a autorsky sa podieľal na piesňach, ktoré zneli v legendárnej relácii Zlatá brána. Skomponoval aj hudbu k viacerým legendárnym filmom.
So svojou celoživotnou oporou manželkou Vlastou sa zoznámil na vojne v českých Domažliciach. Zaujala ho svojím zjavom, keď kráčala po námestíčku, ba blysla sa tam aj ako džezová speváčka vo vojenskej kapele. Spoločné roky v manželstve len utužili ich vzťah. Pri káve mi o tom pán Ali povedal: „Vážim si, že si rozumieme, že máme spoločné názory na život, na to, ako riešiť problémy. Hrá nám to dokopy. Často mi bola vzorom v tom, ako sa vedela postaviť k problémom.To, že som ešte tu, za to vďačím jej. Ona ma učila žiť život a vnímať ho a postaviť sa k nemu správne.“
Vlasta Brezovská doplnila: „My sme sa brali veľmi mladí. Ja som mala 19 rokov. Spojilo nás to, že obaja sme mali za sebou zložité rodinné udalosti, pretože obe naše rodiny boli ťažko postihnuté komunizmom. Ja som pochádzala z takej rodiny, ktorá mala malú továreň na nábytok, ale prišli sme o všetko. Vzali nám dom, vysťahovali nás. Oslobodila nás americká armáda, nie ruská. Manžela zas vysťahovali na Slovensku zo dňa na deň v rámci Akcie Z v 50. rokoch. Jeho matku s malými deťmi naložili na voz a poslali do úplne inej oblasti. My sme sa teda zobrali a mesiac po manželovom návrate z vojenčiny sme sa odsťahovali do Košíc, 1 100 kilometrov od mesta, kde som zanechala matku, pričom moja sestra už žila v Prahe. Takže svoj nový život sme začali ďaleko, v inom prostredí a to bolo naše šťastie.“
Pani Vlasta netajila, že manžela vnímala ako veľmi slušného človeka, ktorý nikdy nikomu neublížil. A čosi dobrácke z neho vyžaruje stále. Aj pri mojej novinárskej návšteve sa usmieval ako elegán zo starých českých filmov.
Úspešní „hitmakeri“ z jednej rodiny
Keď sa najprv usadili v Košiciach, založili tam Divadielko pod kupolou. To boli ich tvorivé začiatky. Tam začal Ali Brezovský tvoriť pesničky. Potom po deviatich rokoch prišla nová životná etapa – život v Bratislave. Šesťdesiate roky obaja vnímali ako tvorivé nadýchnutie. Popri práci v televízii sa pani Vlasta našla v písaní textov k piesňam, k čomu ju priviedol manžel. Vytvorila chytľavé hity, napríklad „Pre život stvorení“ (speváčke Marike Škultétyovej), „Keď ľúbiš, žiješ“ alebo „Dámy a dievčatá“ (Petrovi Stašákovi) a ďalším hviezdam popu. „Keď som začínala, písalo sa veľa textov na cudzie hity, známe zahraničné melódie,“ vyznala sa. Vtedy vytvorila aj slovenský text na známy taliansky hit „Tornero“ pre speváka Petra Vaška. Herečka Soňa Valentová do piesne vniesla pôsobivé recitatívy.
Netajila však, že vždy bola pre ňu prioritou rodina: „Záležalo mi na tom, aby sme boli šťastní, lebo obe naše deti boli talentované, obe začali robiť hudbu, bolo veselo. Pre mňa bolo dôležité sledovať všetky ich úspechy i neúspechy, syn Marek sa začal venovať hudbe už ako päťročný, Mirka ako pätnásťročná,“ prezradila mi pri návšteve.
Jej manžel objavil ako talent pre hudbu napríklad speváčku Darinku Rolincovú, nahral jej prvú platňu Keby som bola princezná Arabela. Ale na jednom z mítingov objavil aj ďalší talent – nadaného Janka Palla z Oravy, chlapca so zázračným hlasom, ktorý spieval „Slovenskú rodnú dedinu“ tak, že ľudia v hľadisku slzili. Napokon, aj dcéra Brezovských Mirka si v 80. rokoch založila svoju kapelu, začínala s Robom Grigorovom a zarezonovala piesňami „Doba kávová“ alebo „Dievča, neplač“.
Jej otec vytvoril aj hudbu k filmom Smoliari, Otec ma zderie tak či tak, Zázračný autobus, ale aj k rozprávkam či rozhlasovým hrám. Okrem manželky Vlasty spolupracoval aj s ďalšími textárskymi esami, napríklad Danielom Mikletičom, Tomášom Janovicom, Ľubošom Zemanom i Zorom Laurincom. Vlasta Brezovská neprestala písať texty ani v dôchodku. Takto pomáhala napríklad mladej muzikálovej speváčke Kristíne Vreckovej, ktorá ju požiadala o text týkajúci sa otcovho jubilea. Zároveň tvorila pre Mariku Škultétyovú, ktorá dlhodobo žije v Holandsku.
Smrť syna ako kráter v duši
Radosť z tvorivých úspechov dostala u Brezovských trhlinu, keď ich zaskočila rodinná tragédia – predčasná smrť syna Marka. Nadaný skladateľ, spevák, klavirista i textár patril medzi najpozoruhodnejšie talenty na domácej hudobnej scéne 80. a 90. rokov. Zomrel ako dvadsaťročný na predávkovanie heroínom.
Pani Vlasta sa pri našom stretnutí nevyhla tejto téme, nehľadala dôvody, ako ju obísť. Povedala mi: „Trvá dlhé roky, kým pochopíte, že je to nenávratné. Stále čakáte, že dostanete nejaké odpovede k tomu, čo sa stalo…“ Podľa nej syn Marek doplatil na fenomén drog, ktorý bol v tom čase niečím novým a u nás ešte nepoznaným: „Ja som urobila veľa rozhlasových relácií, kde sa táto téma otvorila, aby ľudia vedeli, že existuje na svete niečo, s čím si neporadíte. Napriek lekárom. Jeden náš priateľ lekár nám vtedy povedal: „Modlite sa, lebo nič iné vám nepomôže, je to veľmi silný nepriateľ!“ Pri takom niečom, ako sú drogy, sa musíte naučiť niesť aj vlastný podiel viny. Musíme sa vyrovnať s tým, že sme nedokázali zachrániť vlastné dieťa.“
Film Hrana, ktorý vznikol v roku 2014 o Markovi, je svedectvom o krátkom, ale dynamickom živote. Zároveň podáva správu o celej generácii, ktorá dospievala v chaotickom porevolučnom období. A aj keď film bol pre rodičov ťažký, Brezovskí považovali za dar, keď sa im ozvali Markovi súputníci a prišli k nim domov vyzdvihnúť to, čo z hudby po synovi zostalo, aby to vložili do projektu. „My sme vnímali ako dar, že niekto za nás ešte všetko dopovie, ale dieťa, ktoré odišlo, je natrvalo našou súčasťou a zostane to tak až do konca,“ skonštatovala Vlasta Brezovská.
To, že na syna denne neprestala myslieť, potvrdila ešte poznámkou: „Vždy sa pýtam: ‚Bože, aký by si bol, čo by si na to všetko, čo sa deje, povedal, veď tie samopaly, trosky, tanky, ľudia, utrpenie… kde sa to zastaví?‘ My sme v našej mladosti neboli tak konfrontovaní s touto realitou. Hľadajte tú pravdu, kde je…“ Pri príležitosti nedožitej päťdesiatky syna nahrali pesničku „Bol to vánok“ ako rodinnú spomienku na jeho pamiatku. Syn ju skomponoval v roku 1992 do filmového muzikálu a rodičia s dcérou Mirkou ju oživili s novým textom pani Vlasty aj s priateľmi.
Keď som odchádzala z ich bytu na jeseň pred dvoma rokmi, položila som obom manželom ešte otázku, za čo sú najviac vďační: „Za moju dobrú ženu a že ma s ňou život ešte baví napriek všetkému, čo sme prežili. A že môžem robiť hudbu. A ďakujem aj za dobrú dcéru Mirku a za dar talentovaného syna,“ odpovedal bez zaváhania elegán Ali Brezovský. Jeho manželka dodala: „Za čo som vďačná? Za to, že sme zostali ľuďmi, a aj za schopnosť vnímať druhého človeka, za toľké roky s Alim, za Mirku i Mareka, ktorý s nami bol dvadsať rokov…“
Keď sa objavila správa o jej skone, vybavila sa mi v pamäti návšteva v tejto slušnej hviezdnej rodine a rozhovor, na aký sa nezabúda. Nie, naši influenceri – dnešné „kométy“ – na takéto končiare nedosiahnu a na takúto hlbinu nemajú… Keď nedávno Slovenská televízia odvysielala pozoruhodný počin v podobe cyklu Textári o významných osobnostiach, ktoré výrazne a obsažne dotvárali hity mnohých spevákov, pani Vlasta Brezovská medzi nimi chýbala. Škoda.
