Posledné slová dnešného evanjelia nás môžu znepokojiť. Aká neistota je tých slovách: „… neviete ani dňa, ani hodiny.“ Riešením je však slovo, ktoré ich predchádza: „Bdejte!“
Keďže nepoznáme ani deň, ani hodinu, máme bdieť. Čo to však znamená v praxi? Znamená to byť pripravený v každej sekunde života.
Na otázku, ako bdieť, nám konkrétnu odpoveď dáva mladý muž, ktorý zajtra (31. augusta) bude v Šaštíne vyhlásený za blahoslaveného. Ján Havlík svojím životom jasne ukázal, ako treba bdieť. Ilustrujú to konkrétne epizódy z jeho života, o ktorých svedčia jeho najbližší.
Prvá epizóda má viacero častí a zachytáva návrat z typickej šichty v Jáchymove. Vracali sa z kilometrovej hĺbky spod zeme, unavení na smrť. A v tej situácii Janko Havlík povedal: „Ideme sa modliť ruženec.“ Napriek všetkej únave, ktorú prežívame, sa ideme modliť. Duchovná bdelosť – sústavné očakávanie Ženícha – nie je možná bez modlitby.
Akokoľvek náročná ju daná situácia, práve modlitba umožní človekovi, aby si od nej vytvoril istý odstup a získal nadhľad Božej perspektívy a pomoci. Prvý odkaz Janka Havlíka teda znie: „Modlite sa.“ Bdelosť bez modlitby nie je možná, lebo bdelosť je napojením sa na Boha. On je ten, kto nám – slovami evanjelia – dáva potrebný „olej do lámp“.
Druhá podmienka bdelosti súvisí s konkrétnou chvíľou v reálnom čase a priestore: „Buď tam, kde si, a rob to, čo práve robíš.“ V tejto spojitosti Janko Havlík hovorí: „Chceli sme prinášať Bohu obetu na oltári, teraz mu dvíhame namiesto hostií vlastné utrpenia a životy.“ Druhá rada Janka Havlíka teda znie: „Kdekoľvek ste, čokoľvek robíte, premeňte to na obetu.“ Áno, môžete uvažovať o tom, aké by to bolo, keby… Lenže to je len chiméra, bublina, nereálna predstava. To, čo môžeme naplniť svetlom Božej lásky, je prítomný okamih.
Spojenie dvoch predchádzajúcich rád ústi prirodzene do tretej rady Janka Havlíka, a ňou sú misie. Našou misiou je toto väzenie, títo spoluväzni, títo bachari, tento pracovný tábor. Vždy sme na misii, keď sú okolo nás ľudia – priateľskí i nepriateľskí, láskaví i nenávistní. Ak budeme podľa rád Janka Havlíka bdieť, teda udržiavať živé spojenie s Bohom modlitbou, ak budeme Bohu prinášať svoje životy ako obetu, potom sme stále na misii. V každej situácii budeme ponúkať Pána Ježiša ako osobného Spasiteľa a Záchrancu.
Muž, ktorý bude zajtra v Šaštíne blahorečený, nám má veľa čo povedať v tejto neistej dobe bez kontúr, fungujúcej vo virtuálnych priestoroch. Jeho odkaz môžeme zhrnúť do slov: „Buďte reálni – pevne v nebi srdcom, pevne na zemi nohami a pevne v praxi rukami.“
Máme pred sebou nový deň, čakané aj nečakané situácie, stretnutia, chvíle, konflikty i radosti. Janko Havlík nám ponúka osvedčený návod, ako v nich obstáť: modlitba, obeta, misia.
