V jednej nemocnici sa stalo, že pacientka mala na držiaku nad posteľou zavesený aj ruženec. V jednom momente vošla do izby osoba, ktorá pracovala na tom oddelení, a položila pacientke otázku: „Čo to tam máte za bižutériu?“
Niekomu môže niekoľko zrniečok navlečených na nitke s krížikom pripadať ako bižutéria, ako nejaký ozdobný predmet.
Keby sme však slovo bižutéria analyzovali hlbšie, zistili by sme, že v jeho základe je slovo prst. Z prsta je potom odvodený prsteň, jeden z komponentov na skrášlenie ľudského tela. A z tohto základu sa vyvinulo slovo bižutéria.
Ruženec a prst nám pripomínajú aj to, čo Ježiš hovorí v evanjeliu, kde sa tiež objavuje slovo prst: „Či ja Božím prstom vyháňam zlého ducha? Áno, Božím prstom.“
Kedysi sa ukazovanie prstom – ukazovákom – pokladalo za neslušné gesto a trvá to dodnes. Možno to pochádza ešte zo staroveku, pretože pri súdnych rozhodnutiach, keď bol niekto odsúdený alebo verejne pranierovaný, tak sa naňho ukázalo prstom. Keď sa na niekoho ukáže prstom, upriami sa naňho zväčša nepríjemná pozornosť.
Ale Boží prst je iný. Ten človeka neodsudzuje, ale uzdravuje. Boží prst je vlastne symbolom účinného a hlbokého Božieho pôsobenia. V tej istej evanjeliovej stati, kde sa hovorí o uzdravujúcej sile Božieho prsta, počujeme aj to, že Ježiš vedel, o čom prítomní rozmýšľajú. Jeho prst teda odhaľuje aj úmysly nášho konania.
Dotyk Božieho prsta je vždy ozdravujúci. Vždy nás pozdvihne, vždy nás posvätí. Vždy z nás nejakým spôsobom urobí lepších ľudí.
Všetci dobre poznáme ten najslávnejší prst v dejinách umenia, ktorý sa nachádza v Sixtínskej kaplnke. Stvoriteľ sa svojím prstom – ukazovákom – približuje k prstu Adama, ktorého ruka na tom vyobrazení zjavne pôsobí neživo. A Michelangelo tam schválne nechal približne centimetrovú medzierku.
Prečo nenamaľoval tie dva prsty, prst Stvoriteľa a prst Adama, tak, že sa dotýkajú? Prečo je tam ten priestor, tá medzierka?
Možno aj preto, že aj Adam musí trochu pohnúť prstom. Podobne ako zvykneme v hovorovej reči používať zvrat: „No aspoň trochu pohni prstom! Spolupracuj!“ Boh nás pozýva, aby sme sa jeho dotyku vystavili.
Pápež František svojho času povedal pamätné slová: „Nechajte Boha, nechajte Ježiša, aby sa na vás zahľadel.“ A Boží pohľad je to isté ako Boží prst. Pretože je vždy účinný. Vždy niečo znamená. Vždy je veľkým obohatením. Vždy je veľkým pozdvihnutím.
Božím prstom je napríklad aj evanjelium, ktoré čítame. Aj ono sa nás dotýka. A my o ňom rozjímame. A ono preniká do hĺbky nášho srdca.
Vyjadrené teologickým jazykom je Duch Svätý tým Božím prstom a očisťuje nás od Zlého. On zasahuje, ako hovorí svätý Augustín, tie roviny nášho srdca, do ktorých ani my nemáme dosah, ktoré sú tajomnou vrstvou našej existencie.
Dovoľme teda Bohu, aby sa nad dotkol a uzdravil naše zranenia a posilnil nás. A tiež aby sme aj my naším prstom už nemierili na niekoho odsudzujúco, ale prijímajúco. Aby sme boli darom pre iných tak, ako je Boží dotyk darom pre nás.
Pohnime dnes preto prstom smerom k Bohu v modlitbe, v rozjímaní, v prijatí sviatostí, aby sme zažili oživujúci Boží dotyk a mohli slúžiť iným v Jeho láske.
