Svätá Anýzia, ktorá v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi má svoje miesto 30. decembra, žila v Solúne za vlády cisára Maximiána Herkulia (286 – 305). Po smrti rodičov, ktorí ju vychovávali v kresťanskej zbožnosti, rozdala celé dedičstvo chudobným a začala viesť asketický život v pôste, bdení a modlitbe. Vynikala veľkou krásou, tvár však mávala zahalenú šatkou.
Počas prenasledovania kresťanov vydal cisár Maximián edikt, v ktorom sa uvádzalo, že každý má právo zabíjať kresťanov beztrestne. Toto nariadenie spôsobilo ich rozsiahle vraždenie.
Keď bola raz svätá Anýzia na ceste do kostola, zastavil ju pohanský vojak. Len čo zistil, že má namierené na kresťanské zhromaždenie, poradil jej, aby od svojho úmyslu upustila. Namiesto toho ju vyzval, aby sa pripojila k oslave pohanského sviatku Sol Invictus, ktorý bol práve v ten deň. Vojakovo naliehanie malo sexuálny podtext. Anýzia odmietla, načo sa agresor pokúsil strhnúť jej z hlavy šatku.
Podľa životopisca Dimitrija Rostovského (1651 – 1709) sa mu Anýzia vytrhla zo zovretia a napľula mu do tváre so slovami: „Nech ti to môj Pán Ježiš Kristus zakáže, ty diabol.“ Ako píše Rostovskij, „bojovník nemohol zniesť meno Krista, vytiahol meč a Anýziu prebodol“. Svoju úlohu zaiste zohralo aj jej odmietnutie a vojakova urazená pýcha.
Telo mučenice pochovali solúnski kresťania mimo mesta vo vzdialenosti, ktorú životopisec odhadol ako „2 versty (km) od Kassandrijskej brány“. Pri tejto bráne zrejme vykonával službu strážnika rímsky vojak, ktorý Anýziu zabil.
Neskôr bola nad jej hrobom postavená kaplnka. Dnes sú relikvie mučenice uložené v striebornej rakve v Chráme svätého Demetera v Solúne.
