Spomienku svätého pápeža Silvestra I. slávi Rímskokatolícka cirkev 31. decembra, čo dodáva tomuto dňu osobitný duchovný význam. Uzatvára totiž starý rok a symbolicky otvára nový. Podobne sa jeho pontifikát viaže na obdobie premeny kresťanstva zo systematicky prenasledovaného náboženstva na plne uznané a podporované vierovyznanie Rímskej ríše.
Silvester sa narodil v Ríme v roku 270. Bolo to v pokojnom období, po ktorom prišlo prenasledovanie kresťanov za cisárov Diokleciána (284 – 305) a Maximiána Herkulia (286 – 305). Za kňaza ho vysvätil svätý pápež Marcelín (308 – 309). Dočkal sa pokojných časov, ktoré nastali vďaka cisárovi Konštantínovi Veľkému (306 – 337) a jeho Milánskemu ediktu z roku 313, ktorý kresťanom zaručil náboženskú slobodu.
V roku 314 nastúpil Silvester na pápežský stolec. Medzi najdôležitejšie udalosti jeho pontifikátu patrí zvolanie koncilu v Arles v roku 314, ktorý odsúdil donatistickú herézu. Ešte významnejší bol Prvý nicejský koncil z roku 325, ktorý formoval základy kresťanskej ortodoxie, hoci Silvester sa na ňom osobne nezúčastnil.
Silvestrov pontifikát bol poznačený výstavbou niekoľkých významných rímskych kresťanských chrámov, ktoré sa stali symbolmi nového veku. Medzi ne patrí Bazilika svätého Petra (pôvodný chrám postavený na mieste údajného hrobu apoštola Petra), Bazilika svätého Kríža v Jeruzaleme (chrám uchovávajúci relikvie spojené s Ježišovým krížom) a Lateránska bazilika (prvý oficiálny sídelný chrám pápežov a matka všetkých kostolov sveta). Tieto stavby nielenže upevnili postavenie kresťanstva, ale aj symbolizovali triumf viery nad prenasledovaním.
Svätý Silvester I., ktorý zomrel 31. decembra 335, reprezentuje prechodné obdobie Cirkvi, keď sa z marginalizovaného spoločenstva stala dominantná sila formujúca európsku civilizáciu. Jeho dedičstvo je dôkazom toho, ako kombinácia viery, politickej podpory a architektonického rozmachu môže priniesť zásadné zmeny v dejinách. Vďaka nemu je Silvester nielen menom, ale aj symbolom nádeje a obnovy pre celé generácie.
Osobnosť Silvestra I. bola obohatená o množstvo legiend, ktoré reflektovali jeho význam v dejinách Cirkvi. Podľa falošnej Konštantínovej donácie cisár údajne odovzdal Silvestrovi vládu nad Západnou rímskou ríšou na znak vďaky za uzdravenie z malomocenstva. Táto legenda, hoci historicky nepravdivá, neskôr posilnila doktrínu pápežskej nadvlády nad svetskými panovníkmi. Ďalší príbeh, ktorý patrí do zbierky z prelomu 4. a 5. storočia s názvom Silvestrove skutky, prezentuje pápeža ako drakobijcu, čo symbolizuje jeho boj proti zlu a herézam.
V umení je často zobrazovaný s drakom alebo s cisárom Konštantínom, čím sa zdôrazňuje jeho úloha sprostredkovateľa medzi svetskou a duchovnou mocou.
Podľa prvého pápeža novej éry je pomenovaný Rád svätého Silvestra. V roku 1841 ho založil pápež Gregor XVI., aby slúžil ako pápežské vyznamenanie pre laikov za ich zásluhy o Cirkev. Tento rád je otvorený nielen katolíkom, ale aj ľuďom iných vierovyznaní, čo podčiarkuje univerzálnosť Silvestrovho odkazu.
Zo Slovenska medzi jeho nositeľov patria napríklad MUDr. Silvester Krčméry, vedúca osobnosť slovenskej tajnej cirkvi, akademický maliar Mikuláš Klimčák, Ing. Anton Šafárik a major Tibor Ujlacký.
