Česko sa dlhodobo radí medzi najateistickejšie krajiny sveta. Približne 30 % obyvateľov sa hlási k presvedčenému ateizmu – vyšší podiel majú už len Čína (47 %) a Japonsko (31 %). Len 13 % ľudí je členmi niektorej náboženskej spoločnosti, pričom katolíci sú s približne deviatimi percentami najväčšou skupinou. Napriek týmto štatistikám – alebo možno práve pre ne – dnes v Česku vzniká nový kostol. A nie hocijaký: ide o stavbu futuristického typu, pri ktorej sa využíva umelá inteligencia aj 3D tlač.
Základný kameň Kostola Najsvätejšej Trojice v Neratoviciach bol posvätený ešte v roku 1991, no projekt sa potom na dlhšiu dobu zastavil. Snaha postaviť kostol sa vo farnosti výrazne zintenzívnila v roku 2013.
V roku 2021 projekt prevzala Nadácia neratovického komunitného centra, ktorú zriadilo Pražské arcibiskupstvo, ktoré zabezpečuje všetky záležitosti spojené s výstavbou vrátane financovania. Pražský arcibiskup Ján Graubner požehnal začiatok stavby v septembri 2024. Celý projekt okrem kostola zahŕňa aj Komunitné centrum kardinála Josefa Berana.
Architektonické riešenie navrhol architekt Zdeněk Fránek, laureát ocenenia Architekt roka 2020 za celoživotné dielo. Už samotný vstup do objektu upúta pozornosť štvoricou okenných polí, ktoré symbolicky odkazujú na štyroch evanjelistov. Architektúra chrámovej lode evokuje archu, zatiaľ čo veža pripomína ľudskú postavu, ktorá sa v priestore sveta a času dotýka tajomstva Boha.
Inšpiráciou bol tvar gotických madon, kde Mária držiaca Dieťa sprítomňuje dotyk Božieho aj ľudského tajomstva. Samotná výstavba kostola je špecifická nielen po stavebnej, ale aj po investorskej stránke. Zmluva napríklad stanovuje, že pracovníci na stavbe by sa mali zdržať nadávania a používania vulgárnych výrazov.
Šestnásťtisícové Neratovice sa nachádzajú asi 20 kilometrov severne od Prahy a sú známe najmä pre chemický priemysel, ktorý sa tu začal rozvíjať už na začiatku 20. storočia. Skutočný rozmach však prišiel v období komunizmu: v roku 1957 boli Neratovice povýšené na mesto a mali sa stať vzorovým socialistickým sídlom.
To v praxi znamenalo aj jedno podstatné „nie“ – bez kostola. Hoci sa s neskoršími pričleneniami k mestu dostali aj existujúce kostoly, v samotnom jadre mesta dodnes nestojí ani jeden. Miestni veriaci preto fungujú v provizórnych podmienkach.
Podobných miest bez kostola v Európe nenájdeme veľa. Známa je napríklad poľská Nowa Huta, ktorá bola po roku 1949 budovaná ako ateistická protiváha historického Krakova. Iným príkladom je východonemecký Eisenhüttenstadt (pôvodne Stalinstadt) či Wolfsburg, ktorý vznikol v roku 1938 ako priemyselné mesto okolo automobilky Volkswagen. Vo všetkých prípadoch sa však sakrálne stavby neskôr obyvateľom presadiť podarilo.
Cenovo výhodná „skladačka“
Realizačný tím stavil pri práci cielene na najmodernejšie technológie. Už v úvodnej fáze bolo jasné, že minimálne kostolná veža vznikne z betónových dielov vytlačených na 3D tlačiarni. Postupne sa však ukázalo, že táto technológia sa dá efektívne využiť aj v interiéri – a to v kombinácii s umelou inteligenciou.
Interiér pozdĺžnej stavby s polkruhovými zakončeniami je formovaný vlnitými líniami, ktoré sa tiahnu pozdĺž stien. Tvoria ich tenké betónové panely z 3D tlače. Nejde len o vizuálny efekt. „Vnútri týchto prvkov je dutina bez nosnej funkcie,“ vysvetľuje architekt Michal Mačuda, ktorý vedie samotnú realizáciu 3D tlače. „Keď sme tlačili prototyp, vložili sme doň malé oceľové rúrky. Zvuk nimi prechádza do dutého priestoru vyplneného špeciálnou vlnou. Takto sa znižuje ozvena a zlepšuje akustika v interiéri.“
V projekte sa tak stretávajú dva špičkové technologické prístupy: prefabrikované diely z 3D tlačiarne a ich návrh pomocou umelej inteligencie. Výsledkom bude 520 hotových prvkov, ktoré sa na mieste len poskladajú. Podľa Mačudu pôjde o najväčší kostol na svete postavený pomocou 3D tlače.
Snažia sa už 35 rokov
Technologická inovácia má aj veľmi praktický rozmer. Podľa investorov sa vďaka 3D tlači podarí ušetriť až 70 % betónu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa projekt v Neratoviciach teší silnej podpore Pražského arcibiskupstva. Náklady na stavbu sa odhadujú na približne 8,5 milióna eur, pričom tretinu sumy sa už podarilo vyzbierať. „Každý návrh nového kostola musí schváliť liturgická komisia aj kňazská rada,“ uvádza hovorca arcibiskupstva Jiří Prinz. „Táto farnosť sa snaží postaviť kostol už od roku 1990,“ dopĺňa hovorca, podľa ktorého je úplne zrejmé, že mesto kostol potrebuje. „Preto mal projekt od začiatku našu podporu a celá farnosť sa z neho teší.“
Nová stavba však nemá slúžiť iba na bohoslužby. Počíta sa s tým, že sa stane aj sociálnym a komunitným centrom mesta – miestom stretnutia uprostred sídliskových blokov z čias komunizmu. Ako sa píše na webovej stránke farnosti, dlhodobé fungovanie v provizóriách je pre miestnych náročné. Nový kostol má byť otvoreným priestorom nielen pre náboženské aktivity, ale aj pre všetkých obyvateľov Neratovíc, ktorí sa chcú zapojiť do spoločenského a kultúrneho života mesta.
