Svätý Ján Krstiteľ, Predchodca Pána, má v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi priestor až 7-krát počas liturgického roka. Jeden zo sviatkov spája 24. februára prvé a druhé nájdenie jeho hlavy.
Ján Krstiteľ bol hlasom, ktorý volal na púšti a pripravoval cestu Mesiášovi. Ohlasovanie pokánia a pravdy ho však priviedlo k mučeníckej smrti – na príkaz kráľa Herodesa Antipasa bol sťatý a jeho hlavu priniesli na mise Herodiade (porov. Mt 14,1-12).
Po poprave jeho učeníci pochovali telo v samáriskej Sebastei. Jánovu hlavu však Herodias ukryla na utajenom mieste. Jana, manželka Herodesovho správcu Chuzu (porov. Lk 8,3), však hlavu Jána Krstiteľa tajne vzala, uložila do nádoby a pochovala na Olivovej hore na jednom z Herodesových majetkov.
Po rokoch tento majetok prešiel do rúk vysokopostaveného úradníka, ktorý sa neskôr stal mníchom a prijal meno Inocent. Nevediac o ničom, rozhodol sa na tomto mieste postaviť chrám. Vtedy pri výkopových prácach objavili nádobu s relikviou hlavy svätého Jána Krstiteľa.
Mních Inocent rozpoznal jej pravosť vďaka zázračným znameniam, ktoré z nej vychádzali. Z obavy, že by relikvia mohla byť zneuctená, ukryl ju pred smrťou opäť na tom istom mieste. Po jeho smrti však chrám spustol a časom úplne zanikol. S tým odišla do minulosti aj vedomosť o prorokovej hlave.
Za vlády cisára Konštantína Veľkého (306 – 337), keď sa kresťanstvo začalo šíriť a upevňovať, sa svätý Ján Krstiteľ zjavil dvom pútnikom – mníchom, ktorých cieľom bol Jeruzalem, a dvakrát im ukázal miesto, kde bola jeho hlava pochovaná.
Keď ju našli, vložili ju do vaku z ťavej srsti a vydali sa na cestu domov. Po ceste stretli neznámeho hrnčiara a požiadali ho, aby im pomohol niesť ich vzácny náklad. Hrnčiar netušil, čo nesie, no cestou mal videnie, v ktorom sa mu zjavil svätý Ján Krstiteľ a prikázal mu, aby sa vzdialil od neopatrných mníchov a staral sa o relikviu. Hrnčiar sa ukryl a relikviu s úctou uchovával. Pred smrťou ju uložil do hlinenej nádoby a odovzdal sestre.
Postupne sa hlava dostala do rúk viacerých zbožných kresťanov, až kým sa jej nezmocnil ariánsky kňaz Eustatios. Tento heretik tvrdil, že zázračné uzdravenia, ktoré sa diali v prítomnosti relikvie, dokazujú pravdu arianizmu. Keď sa však jeho klamstvá odhalili, musel ujsť. Pred útekom ukryl hlavu Jána Krstiteľa do jaskyne neďaleko mesta Emesa (dnes Homs v Sýrii) s plánom neskôr ju použiť na podporu ďalšieho šírenia bludu.
Keď sa v onej jaskyni usadili zbožní mnísi, ktorí tam neskôr založili kláštor, v roku 452 sa svätý Ján Krstiteľ zjavil archimandritovi Marcelovi a ukázal mu miesto, kde bola skrytá jeho hlava. Táto udalosť sa stala známou ako druhé nájdenie hlavy svätého Jána Krstiteľa. Relikviu následne preniesli do Emesy a neskôr do Konštantínopolu.
Dnes sú relikvie hlavy svätého Jána Krstiteľa roztrúsené na viacerých miestach po celom svete. Časť lebky sa uchováva v katedrále vo francúzskom Amiens, kam sa dostala po štvrtom križiackom ťažení v roku 1204. Ďalší fragment sa nachádza v rímskej Bazilike San Silvestro in Capite, kde bol uložený na príkaz pápeža Klementa VIII. v roku 1604. Okcipitálna kosť sa uchováva v paláci Topkapı v Istanbule spolu s časťami pravej ruky. Podľa islamskej tradície je hlava svätého Jána Krstiteľa uložená v Umajjovskej mešite v Damasku, kde si ju v roku 2001 uctil aj pápež Ján Pavol II.
