„Z každého dňa vyťaž, čo sa dá!“ „Keď ti život podhodí citrón, sprav limonádu!“ Takéto motivačné heslá nás sprevádzajú na sociálnych sieťach, v reklamách aj v rozhovoroch. A hoci vedia povzbudiť, čoraz viac psychológov upozorňuje: pozitívne myslenie môže byť aj toxické.
Tzv. toxická pozitivita popiera negatívne emócie. Nepripúšťa smútok, hnev, úzkosť – namiesto toho núti človeka usmievať sa za každú cenu. Ako vyzerá v praxi? Poviete, že vás trápi stres v práci, a odpoveď znie: „Buď rád, že ju vôbec máš.“ Alebo sa vnútorne trápite a okolie vám len zopakuje: „To prejde. Hlavne mysli pozitívne.“
Psychologička Brita Renner vidí korene tohto fenoménu v dnešnej predstave, že za všetko si môžeme sami. Už neveríme, že Boh riadi náš život, neobviňujeme ani spoločnosť – všetko je na našich pleciach. A tak sa podvedome presviedčame, že stačí sa tváriť šťastne a všetko bude v poriadku. Je to však naozaj tak?
Zdravý optimizmus neznamená len vytesniť bolesť. Niekedy znamená niesť tú bolesť s Božou (po)mocou. Søren Kierkegaard to na jednom miesto vyjadril slovami: „Kto sa naučil cítiť úzkosť správnym spôsobom, ten ovláda to najpodstatnejšie.“
Iný druh optimizmu
Aj Biblia dobre pozná toto napätie. V Starom zákone sa Boh často javí ako Sudca – je dôležité dodržiavať prikázania, aby človek získal požehnanie, zdravie, úspech. Je to systém „zásluhy“.
V osobe Ježiša Krista sa však objavuje iný typ optimizmu – nečakaný, radikálny a pohoršujúci. Príbeh zo začiatku 9. kapitoly Matúšovho evanjelia ukazuje, ako Ježiš uzdravuje ochrnutého muža. Pre človeka Starého zákona bol kvadruplegik beznádejným prípadom – úplné ochrnutie nemalo v ich svete riešenie. Dokonca tam nenájdeme ani modlitbu, ktorá by sa venovala takýmto prípadom.
A do tejto beznádejnej situácie Ježiš vysloví: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Predtým než ho fyzicky uzdraví, najprv lieči jeho vnútro. Nie zázrak fyzického pohybu, ale zázrak odpustenia je dôležitejší. Ježiš v tomto človekovi oslovením „synu“ objavuje a dáva do pohybu dieťa, aby ochrnutý mohol začať odznova.
Nevídaný optimizmus je z nášho pohľadu doslova unikátny, lebo je to prvý a zároveň aj posledný raz v Evanjeliu podľa svätého Matúša, čo Pán Ježiš odpúšťa hriechy. Vzápätí však naráža na pesimizmus človeka Starého zákona – prítomným Židom hneď zasvietila v hlave kontrolka: „Pozor, to predsa nejde len tak! Nato predsa potrebujeme presne predpísaný obrad. A potom, veď to len Boh môže odpúšťať hriechy!“ Tá šokujúca ľahkosť Ježiša Krista je pre starozákonného človeka neznesiteľne ťažká. To Božie „zadarmo“ zrazu stojí tak veľa.
Prečo? Možnože aj preto, lebo to už nezáleží na mne, už si to svoje odpustenie nemôžem „odpracovať“ predpísaným rituálnom. Cena za odpustenie sa zdá privysoká: je potrebné nechať umrieť vlastnú pýchu. Lenže ak ju človek zaplatí, dostáva neporovnateľne viac. V okamihu smrti mojej pýchy sa vo mne môže narodiť Božia dcéra, Boží syn.
Toto je centrálne uzdravenie, ktoré sa v príbehu odohralo. Je to zázrak odpustenia hriechov, ktoré daruje nový začiatok. Pán Ježiš krátko po tom uzdravil ochrnutého aj fyzicky a zdôvodnil to slovami: „… aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy.“ (Mt 9,6) Fyzické uzdravenie malo poslúžiť nato, aby sa ľudia dozvedeli o tom hlavnom – vnútornom.
Liek proti toxickému optimizmu
Z tohto pohľadu je kresťan človek, ktorý sa necháva uzdraviť optimizmom Ježiša Krista; teda zadarmo prijíma post syna a dcéry Boha. No hoci máme vyhraté, ešte sme nevyhrali. Nenápadne nás totiž naďalej ohrozuje pýcha v novom šate. Keďže sme odhalili a odmietame starozákonný pesimizmus, obliekla si pýcha lákavý odev toxického pozitivizmu.
Žiaľ, aj medzi nami kresťanmi sa dnes úspešne šíria sekulárno-progresívne vírusy typu „nič sa nestalo“, „všetko zvládnem sám“ alebo „hlavne, že sa máme radi“. Kresťanský optimizmus sa zmenil na toxický. Zrazu je dovolené všetko, veď Boh nás predsa miluje takých, akí sme. Pozornému čitateľovi však neunikne, že žiaden prípad uzdravenia v kánonických evanjeliách nie je spojený s výzvou či dovolením, aby dotyční veselo hrešili ďalej.
Práve naopak. Uzdravujúca „tabletka evanjelia“ v sebe vždy spája obe zložky: objavuje v nás Božie deti, no súčasne odhaľuje aj všetko to, čo nás o túto pozíciu oberá. Nenechajme sa o ňu pripraviť!
