Keď mal štyri roky, zatúžil po hračke. Rodina na ňu nemala peniaze. Otec mu priniesol krabičku detskej plastelíny. A tým sa to začalo. Dnes má Josué Benjamín Figueroa 16 rokov. Uvádzal vlastnú reláciu pre mladých tvorcov, na Instagrame má 1,5 milióna sledovateľov a na konte niekoľko obrovských sôch svätcov, ktoré skrášľujú jeho rodné mesto Guacara vo Venezuele. Najnovšia z nich, šesťmetrový pomník blahoslaveného lekára Gregoria Hernándeza, púta pozornosť nielen veriacich, ale aj médií z celého sveta.
Od plastelíny k najväčšej soche Gregoria Hernándeza
„Moje životné povolanie sa začalo v momente, keď mi otec ukázal, že z tej hmoty, ktorú držím v rukách, môžem vytvoriť čokoľvek,“ spomína dnes Josué. Prvú figúrku, postavičku z videohry, si vymodeloval sám, pretože si ju nemohol dovoliť kúpiť. Dnes modeluje aj šesťmetrové sochy s kovovou kostrou a živicovým obalom, ktoré obdivujú desiatky tisíc ľudí.
Svoju najnovšiu sochu, monumentálneho blahoslaveného Gregoria Hernándeza, vytvoril na základe verejného prísľubu. Na Veľký štvrtok napísal na Instagram: „Chcem postaviť najväčšiu sochu tohto venezuelského blahoslaveného.“ O pár týždňov bola hotová. Celý proces mohli sledovať fanúšikovia na sociálnych sieťach.
Umenie s dušou: Gregorio, Ježiš a ľudia na okraji
Josué nevníma svoje sochy len ako umelecké diela. Podľa neho sú to vizuálne modlitby. „Nie som tu preto, aby som bol slávny. Sme len nástroje v Božích rukách. On tvorí cez nás,“ hovorí.
Jedna z jeho plastík spodobuje Ježiša, ako kľačí pri žobrákovi. „To je pre mňa Ježiš: ten, ktorý sa skloní k tým, ktorých si ostatní nevšímajú. Aj keď ho nevidíme, je tu.“
Blahoslavený Gregorio Hernández, ktorého podobizeň teraz stojí v nadživotnej veľkosti, bol presne takýto človek. Lekár, ktorý liečil chudobných zadarmo, muž hlbokej viery a služobník, ktorý zomrel pri dopravnej nehode, keď niesol lieky staršiemu pacientovi. Dnes je jedným z najuctievanejších blahoslavených v Latinskej Amerike a 19. októbra má byť ako prvý Venezuelčan vyhlásený za svätého.
Guacara: mesto s plastikami svätcov
Dnes je mesto Guacara galériou pod holým nebom. Pri vstupe doň privíta návštevníkov dvadsaťmetrový svätý Augustín z Hippo, ktorý taktiež púta pozornosť médií. Ďalšie ulice stráži svätá Monika, Panna Mária, svätý Anton Paduánsky a Pán Ježiš. Všetky tieto diela vznikli rukami jedného tínedžera.
Socha svätého Augustína bola v čase svojho odhalenia najväčšou plastikou vytvorenou osobou mladšou ako 16 rokov. Josué ju tvoril spolu so svojím tímom: s rodičmi, sestrami a približne desiatimi ďalšími ľuďmi, ktorí pomáhali s technickými vecami, ako sú nosné kovové konštrukcie. „Bez mojej rodiny by som nedosiahol nič. Môj tím tvoria mama, otec, sestry. Tí, čo mi verili od začiatku.“
Okrem Instagramu si Josué získal aj publikum v televízii. Jeho relácia Josuého dielňa (El Taller de Josué) na televíznej stanici Nickelodeon ukazuje mladých ľuďom, že modelovanie nie je nuda, ale spôsob, ako rozvíjať vieru, trpezlivosť a kreativitu.
Za svoju prácu získal mnoho ocenení. Na sociálnych sieťach často pripomína: „Nevzdávajte sa. Ak máte sen, pracujte na ňom každý deň. Dôležitá je disciplína a láska. Bez toho sa nič neudeje.“
Umenie ako služba
Figueroaove diela nie sú komerčné dekorácie. Sú to výpovede. Umenie chápe ako prostriedok evanjelizácie. „Chcem, aby sa cez moje sochy ľudia pýtali: Kto bol Gregorio? Kto bol Augustín? Prečo Ježiš kľačí pri chudákovi? A keď sa začnú pýtať, možno nájdu aj odpovede, ktoré im zmenia život.“
Figueroa dnes vedie aj online kurzy modelovania a sochárstva, kde učí deti a mladých, ako pracovať s hlinou, s nápadom a srdcom. „Je jedno, či máš len plastelínu, alebo celý ateliér – keď vieš, že tvoje ruky môžu slúžiť niečomu väčšiemu, robíš to s radosťou.“
Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa Josué plánoval zastaviť. Chce pokračovať v modelovaní ďalších svätcov, viesť kurzy pre deti a možno raz študovať výtvarné umenie aj formálne. Základ však ostáva ten istý: radosť z tvorby a túžba robiť niečo, čo má zmysel.
„Myslím si, že som už ako malý pochopil, načo som tu. A ďakujem za to Bohu,“ hovorí.
Josué nie je len talentovaný tínedžer. V čase digitálneho chaosu, algoritmov a permanentného brázdenia internetom je dôkazom, že aj mladý človek môže zmysluplnou činnosťou šíriť okolo seba dobro, pričom čerpá z vernosti Bohu.
Veľké veci sa nezačínajú vo veľkom: niekedy stačí obyčajná plastelína a jednoduché otcovské: „Skús to, synak.“
