Rímskokatolícka cirkev si 13. júna pripomína svätého Antona Paduánskeho, vlastným menom Fernando Martins de Bulhões.
Narodil sa 15. augusta 1195 v Lisabone v šľachtickej rodine. Už od detstva prejavoval veľkú zbožnosť a lásku k Bohu. Vo veľmi mladom veku vstúpil do augustiniánskeho kláštora, kde sa venoval intenzívnemu štúdiu Biblie a teológie.
Inšpirovaný mučeníctvom piatich františkánov v Maroku sa ako dvadsaťpäťročný pripojil k františkánskemu rádu. Prijal meno Anton na počesť svätého Antona Veľkého, zakladateľa mníšskeho života.
Krátko nato sa vydal na misijnú cestu do Afriky, avšak choroba ho prinútila vrátiť sa späť do Európy. Cestou stroskotal pri pobreží Talianska, kde sa potom usadil v jednom z františkánskych kláštorov, prijal kňazskú vysviacku a začal svoju kazateľskú činnosť, ktorá sa časom rozšírila z Talianska aj do Francúzska.
Jeho hlboké kázne dokázali pritiahnuť až desaťtisíce poslucháčov. To dosvedčuje, že bol výnimočne talentovaným rečníkom a teológom, schopným vysvetľovať zložité náboženské koncepty jednoduchým a prístupným spôsobom. Hovoril s láskou a súcitom, často kritizoval nespravodlivosť a morálny úpadok spoločnosti.
Legenda hovorí, že keď kázal pri talianskom meste Rimini pri pobreží a nikto ho nechcel počúvať, ryby vystrkovali z vody hlavy, aby mohli počuť jeho hlas. Všetci Riminčania sa po tomto zázraku mali obrátiť.
V roku 1224 bol poverený vedením rádových teologických štúdií v Bologni a neskôr v Padove. Tu strávil posledné roky svojho života, venoval sa kázaniu, učeniu a písaniu teologických diel. Medzi najznámejšie patria Sermones, zbierka kázní a kázňových náčrtov.
Stávalo sa, že ľudia si chodili do kostola zaistiť miesta blízko kazateľnice už v noci, len aby Antona dobre počuli.
Antonovi sa pripisovali mnohé zázraky uzdravenia chorých. Zomrel 13. júna 1231 vo veku 36 rokov v Arcelle pri Padove. Už o necelý rok 30. mája 1232 ho pápež Gregor IX. kanonizoval. Tento proces svätorečenia sa považuje za najkratší v dejinách. Za Učiteľa cirkvi ho vyhlásil pápež Pius XII. 16. januára 1946.
Podľa podania mal svätý Anton dar proroctiev, bilokácie i kardiognózie, teda dokázal čítať v srdciach ľudí.
Svätý Anton získal prezývku Kladivo na kacírov napriek tomu, že sa k nim nesprával hrubo. Skôr si dokázal získať ich záujem a úctu svojou vľúdnosťou a výrečnosťou. Pápež Gregor IX. o ňom zas povedal, že je Archou Písma svätého.
