Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. (Lk 2,16-21)
Pri pohľade na pastierov ponáhľajúcich sa zakúsiť prvé a pravé Vianoce, máme dojem, že v našom prípade sa skôr Vianoce poponáhľali odísť z nášho života. Ubehlo len pár dní a všetko sa stráca v minulosti. Kde sa stala chyba? Možno práve v tom, že sme nevykročili ani zo svojich stereotypov, ani zo svojich domácností. A že sme o význame Vianoc nikomu neporozprávali.
Všímal som si pohľadnice a pozdravy posielané do mobilu – čoraz menej v nich dominuje betlehemská udalosť a skôr je na fotografii vlastná rodina, prírodný motív a priania pohody, zdravia a úspechu. Do nového roka by bolo dobré vykročiť správnejšie. Evanjelium dnešného dňa ponúka vianočnú reprízu. Skúsme sa ním motivovať.
Zvesť, správa – na rozdiel od údajov – je nato, aby bola oznámená, v tom spočíva jej zmysel. To, čo anjeli oznámili pastierom, tí bežali oznámiť ďalším Betlehemčanom. Zvesť treba zvestovať, správu oznamovať. Nenesie posolstvo len pre mňa, ale aj tomu, komu je určená.
Radostná zvesť sa týka každého z nás, je pre nás, ale aj preto, aby sme si ju nenechali pre seba. Na poliach počuli, v Betleheme zažili. To pastierov naplnilo radosťou, ale aj istotou svojho zážitku. Náboženstvo je zážitok, nie informácia.
Pastieri sa ponáhľali, aby zakúsili, čo im bolo povedané. My sa obyčajne ponáhľame opačným smerom. Od vypočutia Božej zvesti – evanjelia – späť pod lavínu svojich uponáhľaných starostí, aby sme čím skôr zabudli.
Božia správa už nespôsobuje úžas, akokoľvek úžasná by bola. Duchovnými potratmi, pri ktorých sa Slovo v našom prípade nestalo telom, sa postupne stal náš sluch sterilný a srdce stvrdlo. Evanjelium, radostná zvesť, už len zaznie, ale nezachytí sa v nás, nič „nepočne“.
Zaznávaní pastieri sú príkladom, že na plnenie Božej vôle nie je potrebné spoločenské postavenie, chýr svätosti ani prenikavá inteligencia či veľké množstvo vedomostí. Čo a prečo je potrebné, to Boh vždy vie lepšie ako my. Základom je ochotná, pružná vôľa. Chytro vstať a poponáhľať sa, aby sme sa mohli presvedčiť, ako sa cez nás prejaví sila Božieho slova. Vyčkávanie by im už nevnieslo viac svetla, než ho prinášala žiara nebeských poslov.
Aj Mária slová a udalosti v prvom rade zachovávala, riadila sa podľa nich, až potom o ich hlbšom význame aj premýšľala. Ani v tomto novom roku, ani v tento jeho prvý deň sa nič nezmení, ak sa nezmením ja; a nič nepohne Božím smerom, ak ja nevstanem a svižne týmto smerom nevykročím. Pri pohľade do uplynulého roku a rokov vidím, že trvalú hodnotu a peknú spomienku zanechávajú len takéto chvíle.
Pretože Božie zjavovanie skrýva novosť, radosť, dynamiku. Len sa ňou treba nechať strhnúť. Kráčať vo viere – ako pastieri – a kontemplovať vo viere – ako Mária –, to sú dva vzájomne sa podmieňujúce a doplňujúce spôsoby, ako osobne, bytostne prežívať Božie pôsobenie.
Vzorom je nám v tom Panna Mária – Bohorodička. Neustálym uvažovaním nad tajomnými náznakmi živila svoje kráčanie vo viere. Slovo „zachovávala“ znamená, že ho uchovávala vo svojom srdci, no najmä že sa chovala podľa toho, čo jej oznámil Pán. Jej viera bola dynamická, v konaní sa prejavovalo to, o čom v srdci uvažovala.
Čo videli Máriine oči a čo poznalo jej srdce, stálo v silnom protiklade. Spojivom tu mohla byť len viera – posilňovaná nádejou, ktorej nikdy nechýba aspoň dajaká hmatateľná barlička. Reč udalostí, náznaky hlbšieho zmyslu… Je nám na povzbudenie, že aj Máriina viera mala takúto oporu a že sa o ňu aj opierala.
Bola odkázaná na tú istú pomoc, ktorá sa neupiera ani nám. Ostatné dopĺňal rytmus vonkajších okolností, ktorému sa podriaďovala a v ktorom napĺňala tajomné poslanie. Nemala nič menej ani nič viac, ako máme my. Mala len väčšiu vieru, veď je Matkou všetkých veriacich.
Mária, vyprosuj nám živšiu vieru!
