Keď benediktínsky mních Don Pérignon ochutnal tento nápoj, mal zvolať na svojich spolubratov: „Poďte rýchlo, pijem hviezdy!“ A britský premiér Winston Churchill mal o niekoľko storočí neskôr vyhlásiť: „Bojujeme nielen za Francúzsko, ale aj za šampanské!“ Odkiaľ sa však vzal zvyk pripíjať si na prelome rokov práve týmto nápojom?
„Je to tradícia,“ povedia jedni. „Chuť a bublinky,“ dodajú iní. Isté však je, že šampanské bolo od začiatku vnímané ako nápoj výnimočných príležitostí.
Nový rok nemal vždy rovnaký dátum
Nie vždy to tak bolo už len preto, že ani samotný prelom roka nemal dlho jednotný dátum. V niektorých častiach Európy sa Nový rok spájal s Vianocami. Inde sa viazal na iné sviatky. Vo Francúzsku si dokonca jednotlivé regióny určovali vlastné termíny Nového roka.
Nejednotnosť si vyžiadala riešenie a to priniesol kráľ Karol IX., ktorý ediktom z roku 1563 ustanovil 1. január za oficiálny začiatok nového roka.
Myšlienka sa však v Európe ujímala pomaly. Rusko prijalo nový dátum až v roku 1700. Anglicko ešte o niekoľko desaťročí neskôr. Spočiatku išlo najmä o administratívne opatrenie. Samotný zvyk lúčiť sa so starým rokom a vítať nový sa rozšíril až na prelome 19. a 20. storočia.
Silvester sa najprv slávil v bohatých domoch. Postupne sa však stal súčasťou života aj chudobnejších vrstiev obyvateľstva.
Skok do nového roka a vynález šampanského
Oslavy sa spočiatku so šampanským nespájali. V Španielsku sa o polnoci s každým úderom hodín jedlo jedno hrozno. Spolu dvanásť, pre šťastie v každom mesiaci nadchádzajúceho roka. V Dánsku sa zasa zoskočilo zo stoličky, aby človek do nového roka doslova skočil.
Hluk a dynamika však k týmto zvykom patrili od začiatku. Aj preto sa k nim neskôr prirodzene pridal výstrel korkovej zátky zo šampanského.
Šampanské vynašiel benediktín Dom Pérignon. Stalo sa tak v oblasti Champagne na severovýchode Francúzska.
Pozorovaním procesu fermentácie zistil, že víno uzavreté vo fľašiach na jar opätovne kvasí. Vznikajúci oxid uhličitý zvyšoval tlak a fľaše často praskali. Víno sa preto spočiatku považovalo za nepodarené a nebezpečné. Dôvod bol jednoduchý – prasknuté fľaše.
Don Pérignon sa však rozhodol tento proces pochopiť. Začal zdokonaľovať fľaše aj korkové zátky. Roky sa sústredil na pozorovanie vína v uzavretých nádobách, až dosiahol rovnováhu. Podľa legendy práve vtedy zvolal na svojich spolubratov, že pije hviezdy.
Prečo sú bublinky výnimočné
Šampanské sa od iných šumivých vín líši spôsobom výroby. Do ušľachtilého nápoja sa nepridáva oxid uhličitý, ako je to pri lacnejších vínach. Fermentácia prebieha v dvoch etapách. Najprv v sudoch alebo nádobách. Po približne dvoch týždňoch sa víno preleje do fliaš s pridaním cukru a kvasiniek. Práve vtedy vznikajú známe bublinky.
Víno sa skladuje naklonené hrdlom nadol. Tlak vo fľaši dosahuje 5 až 6 barov, čo je približne dvojnásobok tlaku v pneumatikách automobilu. Aj preto môže korková zátka zo zatrasenej fľaše vyletieť rýchlosťou až okolo 50 kilometrov za hodinu.
Už viac než sto rokov sa názov „šampanské“ oficiálne nepoužíva pre vína nižšej triedy.
Od kláštorov k svetovým výstavám
K popularite šampanského výrazne prispel aj marketing, najmä Eugène Mercier, ktorý na Svetovej výstave v Paríži vystavil dvadsaťtonový sud naplnený šampanským.
Medzi jeho obdivovateľov patrili Napoleon, Goethe aj Churchill. Šampanské sa stalo symbolom výnimočných chvíľ a osláv, ktoré mali presahovať každodennosť.
S pribúdajúcimi obdivovateľmi pribúdali aj legendy. Rozšírila sa aj klebeta, že najkrajšie herečky sa v šampanskom kúpu a na naplnenie vane potrebujú až 350 fliaš.
Aj v strednej Európe si šampanské vybudovalo osobitné postavenie. V období socializmu bolo znakom luxusu a snahy odlíšiť sa od šedej každodennosti. Na Silvestra sa objavovalo na stoloch ako symbol výnimočnosti a nedostupných dobrôt.
Dnes je ťažké uveriť, že šampanské sa kedysi posmešne nazývalo „vystreľovač korkových štupľov“ pre spomenutú rýchlosť 50 kilometrov za hodinu.
Zrejme tá bola jedným z dôvodov rozšírenia techniky sabrage, teda otvárania šampanského šabľou. Tento spôsob možno dodnes vidieť najmä v historických filmoch a pri slávnostných príležitostiach.
A tak si môžeme na záver pripiť pohárom šampanského. Ako tvrdil francúzsky kanonik z 18. storočia Godinot: „Zo všetkých vín niet pre zdravie lepšieho než víno zo Champagne, sivé alebo farby jarabých očí.“
Do nového roka na zdravie! 🥂
