Z evanjeliových príbehov vieme, že Ježiša vyhľadávali chorí, aby ich uzdravil, malomocní, aby ich vyliečil. Teraz prichádza bohatý človek z úplne iných dôvodov. Túži po večnom živote. Jeho správanie – pribehne k Ježišovi, kľakne si pred ním, oslovuje ho „učiteľ dobrý“ – naznačuje, že otázka spásy bola preňho mimoriadne dôležitá a že práve od Ježiša očakával uspokojujúcu odpoveď.
Reakcia Pána Ježiša však rýchlo schladí očakávania boháča. Samotné oslovenie „učiteľ dobrý“ nestačí. Kristus sa pýta na motív, pre ktorý ho takto oslovuje: „Prečo ma nazývaš dobrým?“ (Mk 10,18) Neodmieta, že by nenapĺňal obsah oslovenia, ale pýtajúci si musí byť vedomý Ježišovho vzťahu s Bohom.
Drahí priatelia, s akými pohnútkami prichádzame k Ježišovi my? Vyhľadávame ho vôbec? Čo od neho očakávame? Túžime po spáse? Zodpovedá náš život tejto túžbe?
Kristus odpovedá poukázaním na Desatoro. Vieme, že Desatoro sa delí na dve časti. Prvá časť – prvá doska – obsahuje prvé tri prikázania zamerané na Boha. Druhá časť – druhá doska – obsahuje sedem prikázaní zameraných na blížneho. Pán Ježiš vymenúva len niektoré prikázania, pričom všetky sa týkajú vzťahu k blížnemu, teda druhej dosky.
Cesta k Bohu vedie len cez naše vzťahy s blížnymi. Vtedy vyznávame, že iba Boh je jediným dobrým, a napĺňame prikázania prvej dosky Desatora. Ak si myslíme, že našu spoločnosť spravíme lepšou a slušnejšou bez Desatora, hlboko sa mýlime. Rovnako sa mýlime, ak si myslíme, že z Desatora stačí dodržiavať len niektoré prikázania. S Dostojevským platí: „Keď niet Boha, všetko je dovolené.“
Boháčovi, ktorý od mladosti zachovával prikázania a veľmi túžil po spáse, chýbali už len tri posledné tri kroky: „predaj všetko, čo máš“, „rozdaj chudobným“ a „nasleduj ma“. Teraz je priestor pre úvahu nad naším vlastným životom. Môžeme my povedať o našom zachovávaní Desatora: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti“ (Mk 10,20)?
Koľko krokov k Ježišovi chýba nám? Ktoré sú to v mojom prípade? Skúsme si v dnešnú nedeľu nájsť čas na pravdivú odpoveď.
Po Ježišovej odpovedi zostali jeho učeníci otrasení, ale od Krista neodišli. Boháč odišiel, a to aj napriek Ježišovmu láskavému pohľadu. Zoči-voči otrasom, ktoré prežívame v Cirkvi, vytrvajme pri Ježišovi a jeho Cirkvi. Je to jediná cesta.
