Rímskokatolícka cirkev si 17. februára pripomína sviatok siedmich svätých zakladateľov Rádu služobníkov Preblahoslavenej Panny Márie (Ordo Servorum Beatae Virginis Mariae – servítov, v skratke OSM).
Zakladatelia rádu boli pôvodne úspešní florentskí obchodníci a členovia laickej skupiny Bratstva služobníkov Panny Márie (Laudesi). Sedem mužov – Buonfiglio Monaldi, Buonagiunta Manetti, Manetto dell’Antella, Amadio Amidei, Sostegno Sostegni, Uguccione Uguccioni a Alessio Falconieri – v roku 1233 časťou majetku zabezpečilo svoje rodiny, zvyšok rozdalo chudobným a s rozhodnutím zasvätiť svoj život pokániu, modlitbe a službe Panne Márii uchýlilo sa na predmestie Florencie. Tam začali žiť skromne, keď nosili len jednoduché sivé tuniky a plášte a prostriedky na živobytie získavali žobraním.
Ich spôsob života prilákal mnohých nasledovníkov. Po naliehavých žiadostiach o prijatie nových bratov sa rozhodli založiť Rád služobníkov Preblahoslavenej Panny Márie. V roku 1234 im biskup Ardingo Foraboschi daroval pozemok na vrchu Monte Senario neďaleko Florencie. Tu si postavili skromné obydlia a kaplnku zasvätenú Panne Márii.
V roku 1239 im kardinál Goffredo Castiglioni, neskorší pápež Celestín IV., určil Regulu svätého Augustína. Spoločenstvu však čoskoro hrozil zánik, keď Lyonský koncil v roku 1247 nariadil zrušenie žobravých rádov, no piatemu generálnemu predstavenému rádu Filippovi Benizzimu (1267 – 1285), neskôr svätorečenému, sa podarilo opäť získať pápežské uznanie. Konečné schválenie podpísané pápežom Benediktom XI. prišlo v roku 1304. Z pôvodnej sedmičky sa toho dožil len Alessio Falconieri, ktorý zomrel 17. februára 1310 vo veku takmer 110 rokov.
Servíti sa rýchlo rozšírili a zakladali kláštory nielen v Taliansku, ale aj vo Francúzsku a ďalších krajinách. Okrem mužského rádu vznikla aj ženská vetva, ktorú založila neter Alessia Falconieriho Giuliana Falconieri, neskôr svätorečená. Servíti sa v dejinách preslávili nielen ako kazatelia a pustovníci, ale aj ako šíritelia mariánskej úcty, ktorá je jadrom ich spirituality, osobitne zameranej na úctu k Bolestnej Matke.
Po tom, čo v roku 1717 vyhlásil pápež Klement XI. všetkých sedem zakladateľov rádu naraz za blahoslavených, v roku 1888 ich pápež Lev XIII. vyhlásil za svätých. Ich relikvie sú uložené v spoločnej hrobke na vrchu Monte Senario.
Dnes sú servíti prítomní na všetkých kontinentoch, kde naďalej šíria posolstvo lásky a pokánia pod ochranným plášťom Panny Márie. Podľa webstránky rádu má vo svete asi 800 mníchov, klauzúrne mníšky sú v 12 kláštoroch, rehoľné sestry v 19 kongregáciách, existujú dva sekulárne inštitúty a ďalšie laické skupiny.
Do českých zemí prišli servíti z materského Kláštora Zvestovania Panne Márii vo Florencii okolo roku 1360 na pozvanie cisára Karola IV., ktorý ich usadil na Novom Meste Pražskom. Postupne vznikli aj ďalšie kláštory, jeden z nich v Nových Hradoch pri Českých Budějoviciach. Bol zrušený počas Barbarskej noci a obnovený až po Nežnej revolúcii. V roku 2005 tam zomrel posledný člen rádu v Českej republike.
Erb rádu tvoria zlaté alebo strieborné iniciály „SM“ v modrom poli, pričom do menšieho „S“ je vložené väčšie písmeno „M“. Obe písmená sú prevýšené otvorenou striebornou kráľovskou korunou, z ktorej vyrastá sedem ľalií na stonkách prirodzených farieb.
