A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. (Mt 13,47-53)
Po tom, čo Ježiš podobenstvom o horčičnom zrnku vyjadril vnútornú dynamiku rastu Božieho kráľovstva, podobenstvami o poklade a perle jeho hodnotu, rybárska sieť hovorí o jeho štruktúre a zložení v jeho dejinnej fáze.
Súčasná cirkevná štruktúra – a tá sa ukázala ako nevyhnutná hneď na začiatku – doslova pripomína sieť, objímajúcu celý svet a všetkých, čo v ňom žijú. Všetci sú nejako konfrontovaní s prítomnosťou Cirkvi. Keďže jej ponuka – spása – je určená všetkým, Cirkev tu nie je sama pre seba.
Božie kráľovstvo v jeho pozemskej etape totiž netvorí uzavreté geto nejakej skupinky, ktorá by sa klamala, že je dokonalá. V tom prípade by kráľovstvo bolo prázdne. Zosvetáčtenie a zosektárčenie vždy pre Cirkev predstavovali riziko. Cirkev je tu preto, aby sa ľudia stávali lepšími a tým aj život v rodinách a v spoločnosti. Zároveň je však pravdou, že nič nečisté nemôže predstúpiť pred Božiu tvár a že tak, ako sa zlato čistí v ohni, musí byť v každom človeku zničené všetko zlé.
Ak patrím do Božej siete, ešte nemusím automaticky byť dobrou rybou. No skutočnosť, že sieť zahŕňa všetky druhy rýb, neznamená, že je jedno, akou som ja. Prechádzame vývojom, keď sa zlé ryby môžu poučiť a povzbudiť od dobrých, ale vďaka slobode aj naopak. Triedenie bude na konci. O tom, ako dopadne, rozhodujeme z jedného dňa na druhý. Už teraz píšem stránku za stránkou svoju knihu života. Čo do nej napíšem dnes?
