Sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, ktorý Cirkev tento rok slávi 19. júna, má hlboký aktuálny význam i zaujímavú históriu. Dôležitú úlohu pri jeho zavedení do praxe zohrala svätá Juliána z Lutychu, belgická rehoľníčka z 13. storočia.
Juliána sa narodila v roku 1193 v belgickom Lutychu a ako sirota vyrastala v kláštore augustiniánok. Už od mladosti mala mystické videnia, ktoré ju podnietili k tomu, aby sa zasadzovala za vznik sviatku na počesť Eucharistie.
V roku 1222 bola zvolená za priorku. Keďže sa pri svojich rozhodnutiach prísne držala pravidiel, jej spolusestry ju dvakrát vylúčili z kláštora.
Juliana zomrela v exile vo Fosses neďaleko Namuru 5. apríla 1258. Býva zobrazovaná v mníšskom rúchu s knihou, kalichom alebo monštranciou, niekedy v sprievode pochmúrneho diabla, o ktorom sa hovorí, že ho veľmi iritoval sviatok zavedený na podnet svätice.
Už ako mladé dievča mala Juliána víziu mesiaca, ktorého žiarivý disk pretínala široká, zlovestná čiara. Až po dvadsiatich rokoch sa s týmto príbehom zdôverila svojej priateľke, zbožnej pustovníčke Eve – spolu s výkladom, ktorý vtedy dostala z neba: zdanlivo zlomený, krásny mesiac symbolizoval liturgický rok, ktorému na dosiahnutie plnej nádhery ešte chýbal sviatok na počesť Najsvätejšej Eucharistie.
O zvláštnych víziách sa čoskoro dozvedel aj nadšený farár Ján z Lausanne, kanonik v Kostole svätého Martina v Liège, učený dominikánsky provinciál Hugo zo Saint-Cher a arcidiakon z Liège Jakub Pantaleon.
Jej teologicky zdravé argumenty presvedčili aj pôvodne defenzívneho biskupa z Liège Roberta de Thoreteho, ktorý v roku 1246 nariadil, aby jeho diecéza každoročne oslavovala sviatok na počesť Eucharistie vo štvrtok po Nedeli Najsvätejšej Trojice.
Hugo zo Saint-Cher, ktorý bol neskôr povýšený na kardinála legáta pre Nizozemsko a Svätú ríšu rímsku, zaviedol v roku 1257 sviatok na celom území svojej právomoci. A arcidiakon Pantaleon, ktorý bol v roku 1261 zvolený za pápeža a prijal meno Urban IV., ustanovil v roku 1264 bulou Transiturus de hoc mundo slávenie sviatku Božieho tela pre celú Cirkev.
Význam Juliáninej úlohy pri vzniku tohto sviatku zdôraznil aj pápež Benedikt XVI., keď počas generálnej audiencie 17. novembra 2010 povedal:
„Láska svätej Juliány k Eucharistii nám priniesla sviatok Božieho tela. Aj my chceme vyznať svoju vieru v Kristovu prítomnosť – jednak spoločným slávením, no predovšetkým adoráciou Najsvätejšej sviatosti, v ktorej môžeme hlbšie vniknúť do Kristovho tajomstva, učiť sa ho skutočne prijímať a nechať sa ním formovať. Stretnutie s Kristom v adorácii má byť pre nás zdrojom radosti a premieňať nás viac a viac na Pána.“
Sviatok Božieho tela je tak svedectvom o tom, ako osobná zbožnosť a dokonca aj mystické skúsenosti môžu ovplyvniť liturgický a duchovný život Cirkvi. Svätá Juliána z Lutychu týmto spôsobom zanechala nezmazateľnú stopu v dejinách katolíckej tradície.
