Keď analyzujeme, meditujeme a rozjímame nad textom evanjelia, je veľmi dôležité všímať si ťažiskové slová. Teda slová, okolo ktorých je celý text rozvinutý a ku ktorým smeruje jeho význam. V dnešnom evanjeliovom texte sú to náročné slovné spojenia: zabiť Ježiša a poznať Ježiša. Celé posolstvo sa pohybuje okolo týchto dvoch pojmov — Ježiša zabiť, alebo Ježiša poznať.
O čom je vlastne celé Veľkopôstne obdobie? O čom sú pôstne evanjeliá? O čom je program sebazapierania a zintenzívnené charitatívne aktivity? Aj o tom, aby sme sa naučili konať dobré skutky ako každodennú súčasť nášho kresťanského života, a to nielen počas pôstu.
Ide o to, či Ježiša v istom zmysle slova odsunieme — povedzme to tvrdo —, či ho duchovne „zabijeme“ tým, že ho nezáujmom vytlačíme zo svojho zorného uhla, alebo ho spoznáme. Účelom Veľkopôstneho obdobia je totiž hlbšie poznanie Ježiša.
Zhodneme sa teda na tom, že chceme Ježiša spoznať. O aké poznanie však ide? Je to iba teoretické poznanie jeho životopisu — kde sa narodil, kedy žil, koho učil a čo povedal? Aj to je dôležité, ale nie je to jadro.
Ježiša skutočne poznáme vtedy, keď ho chceme spoznať osobne. Koľko je významných ľudí, o ktorých povieme: toho by som chcel stretnúť osobne, chcel by som sa s ním porozprávať, počuť jeho odpovede. Takúto túžbu by sme mali mať vo vzťahu k Ježišovi. Nestačí byť akýmisi religionistami, ktorí vedia, kto bol Ježiš a čo robil. Kresťanmi sme preto, lebo chceme Ježiša poznať osobne — lebo on nás už osobne dokonale pozná. Vie presne, kto sme a v akej fáze duchovného života sa nachádzame.
Možno sa pýtate: Čo konkrétne máme robiť? Čítajte evanjelium. Živé Ježišovo slovo. Chceš spoznať Ježiša? Čítaj text, v ktorom sa o ňom hovorí. Ale ešte viac: čítaj text, cez ktorý Ježiš hovorí k tebe. To je poznanie v plnom, pôstnom a veľkonočnom zmysle slova.
Keď čítame evanjelium a chceme mu porozumieť, treba si uvedomiť dve veci. Máme Ducha Svätého, lebo sme pokrstení. A ten Duch nám otvára Písmo aj cez učenie Cirkvi. Aj autor evanjelia písal pod vnuknutím Ducha — toho istého Ducha, z ktorého moci sa pod srdcom Panny Márie počal Ježiš. Toho Ducha, ktorý Ježiša viedol a v mene ktorého sme pokrstení — v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Ducha, ktorého sme prijali v krste, v sebe očisťujeme a posilňujeme sviatosťou zmierenia, Eucharistiou aj čítaním Biblie. Keď teda otvoríš evanjelium a chceš ho čítať s duchovným porozumením, uvedom si: Duch bol v tom, kto text písal, a Duch je aj vo mne. Duch je mostom medzi textom a mojím životom.
A tu sme v samotnom jadre: ide o osobný vzťah s Ježišom. O prúdenie Ducha medzi jeho srdcom a mojím srdcom. O čítanie evanjelia s vedomím, že Ježiš mi chce niečo povedať. Nie je to iba muž, ktorý žil pred 2 000 rokmi. Je to historická postava, to je pravda. Ale evanjelium má živého autora — lebo Duch stále pôsobí — a má živého hlavného hrdinu — lebo Ježiš vstal z mŕtvych.
Priatelia, nikto nedokáže čisto ľudsky vysvetliť, prečo bude na Veľkonočnú vigíliu roku 2026 vo Francúzsku pokrstených 20 000 dospelých. Sú to ľudia, ktorí čítajú evanjelium a berú ho osobne, ako zásah do srdca. V sekularizovanom Francúzsku, kde je veľmi prísne oddelenie štátu od Cirkvi, nemožno zákonmi zabrániť spojeniu Ducha a ľudského srdca.
Duch vanie — a títo ľudia sa slobodne rozhodli prijať krst. Je to markantný nárast, ktorý možno vysvetliť očami viery: je to Božie pôsobenie, ktoré nemožno obmedziť ani zastaviť.
Spomeňme si aj na karmelitánky vo Francúzsku v 18. storočí, ktoré zomierali pod gilotínou. Ich predstavená každej ukázala malú sošku Panny Márie — ich posledný pohľad patril jej. A Panna Mária je tá, ktorá nás vedie do srdca svojho Syna. Aj v hraničných situáciách života je jej príhovor istou cestou k Ježišovi Kristovi.
Máme pred sebou posledné dni pôstu. Čítajme evanjelium s vedomím, že Duch pôsobí aj v nás, aby sme Ježiša spoznali ako osobného Spasiteľa a Vykupiteľa. Týka sa to každého bez výnimky. A to je ozaj nádherná správa.
