Tomáš Becket, ktorého si Rímskokaotlícka cirkev pripomína 29. decembra, sa narodil 21. decembra 1119 v londýnskej štvrti Cheapside v rodine zámožného obchodníka Gilberta Becketa a jeho manželky Matildy. Otec sa spočiatku živil obchodom, neskôr vlastnil nehnuteľnosti a zastával aj verejné funkcie v meste.
Ako chlapec získal Tomáš základné vzdelanie v kláštornej škole v Mertone a neskôr pravdepodobne pri Katedrále svätého Pavla. Okolo dvadsiateho roku života strávil približne rok v Paríži. Keď sa rodina dostala do finančných ťažkostí, Tomáš si musel začať zarábať ako úradník. Práve v tomto období sa dostal do služieb canterburského arcibiskupa Theobalda z Bec, ktorý rozpoznal jeho schopnosti.
Theobald posielal Becketa na dôležité misie do Ríma a umožnil mu štúdium cirkevného práva v Bologni a Auxerre. V roku 1154 ho ustanovil za archidiakona z Canterbury a krátko nato ho odporučil kráľovi Henrichovi II. na post lorda kancelára. Becket bol do tejto funkcie vymenovaný v januári 1155.
Ako kancelár sa ukázal ako mimoriadne schopný správca. Presadzoval kráľovské príjmy bez ohľadu na to, či sa týkali svetských veľmožov alebo cirkevných inštitúcií. Kráľ mu natoľko dôveroval, že do jeho opatery zveril aj svojho syna Henricha Mladšieho.
Po smrti arcibiskupa Theobalda bol Becket v roku 1162 zvolený za jeho nástupcu. Kráľ očakával, že si zachová rovnakú lojalitu k panovníkovi aj po nástupe do cirkevného úradu. Stal sa však pravý opak. Becket sa vzdal funkcie kancelára, zmenil spôsob života a začal dôsledne obhajovať práva Cirkvi.
Napätie medzi ním a kráľom rástlo najmä v otázke, či majú byť duchovní súdení svetskými súdmi. Spor vyvrcholil v roku 1164 prijatím tzv. Clarendonských konštitúcií, ktoré mali obmedziť cirkevnú nezávislosť. Becket ich odmietol formálne potvrdiť a po súdnom procese v Northamptone odišiel do exilu vo Francúzsku.
Vo Francúzsku strávil takmer šesť rokov, a to najmä v cisterciánskych kláštoroch. Spor sa snažil riešiť aj pápež, ktorý však zvolil opatrnú diplomaciu. V roku 1170 došlo k dohode a Becket sa mohol vrátiť do Anglicka. Napätie sa však obnovilo, keď exkomunikoval biskupov, ktorí sa podieľali na korunovácii kráľovho syna bez jeho súhlasu.
Rozhorčený kráľ vyslovil slová, ktoré jeho okolie pochopilo ako výzvu konať. Štyria rytieri sa 29. decembra 1170 vydali do Canterbury. Becket odmietol utiecť a počas večerných modlitieb bol v katedrále brutálne zavraždený. Útok bol natoľko násilný, že podľa dobových svedectiev sa jeho krv a mozog rozliali po podlahe chrámu.
Becketova smrť vyvolala obrovský ohlas v celej Európe. Už v roku 1173 ho vyhlásili za svätého a jeho hrob sa stal jedným z najvýznamnejších pútnických miest stredovekého Anglicka. Kráľ Henrich II. vykonal pri ňom verejné pokánie.
Hoci jeho honosná svätyňa bola v 16. storočí na príkaz Henricha VIII. zničená, pamiatka Tomáša Becketa pretrvala. Dnes ho dejiny poznajú ako muža, ktorý zaplatil životom za presvedčenie, že Cirkev nemá byť súčasťou moci, ale jej korektívom.
