Každý svätý má svoj vlastný príbeh. Rovnako tak každý veriaci kresťan by mohol – a v zásade aj mal – napísať svoj vlastný príbeh s Hospodinom. Každý veriaci by mal rozpovedať svoje evanjelium a zvestovať veľké veci, ktoré v jeho živote urobil Pán.
Tí, ktorí toto poslanie napĺňajú, oblažujú svet vzácnymi a drahocennými informáciami o tom, aký dobrý je Boh a aké je perfektné sa ho pridŕžať, ako skutočne mení životy k lepšiemu.
Prednedávnom ma zaujal príbeh jedného amerického františkána kapucína, ktorý pôsobí pod patronátom Panny Márie v Bronxe, konkrétne v Kláštore Matky Božej Guadalupskej.
Tento chudobný brat bol pôvodne aktívny a ambiciózny novinár Glenn Sudano. Vyštudoval žurnalistiku, pracoval pre CBS News a riadil sa heslom mnohých novinárov „Zlé správy sú dobré správy“. Veď napokon vidno, koľkí novinári žijú práve zo zlých správ, ktorým robia dobré promo.
Glenn sa zo zlých správ unavil. Denný prísun násilia, vojen, vrážd a škandálov, ktoré servíroval svojmu publiku, mu vyplienil vnútro. Jeho duša začala intuitívne prahnúť po niečom skutočnom, po niečom, čo má cenu a čo pretrvá, čo premení srdce človeka a tým aj jeho život.
Glenn utekal z redakcie do blízkeho kostola, do ticha, do pokoja. Spomína, ako pred kostolom sedávala žobráčka. Tú si najprv nevšímal. Potom sa jej prihovoril, neskôr jej dal polovicu svojho obeda a napokon jej ho dával celý. Rozprával sa s ňou a potom sa šiel modliť.
Rehoľník spomína, aké potešenie mu spôsoboval hlad v jeho žalúdku s vedomím, že niekto iný vďaka nemu nehladuje.
To bol začiatok jeho cesty k mníšskemu životu, ku komunitnému životu a k radikálnej chudobe.
Už vedel, že sú v živote len dve cesty, ktorými môže kráčať: dávať ľuďom prázdnotu a strach ako novinár zvestovateľ zlých správ a požívať úctu a istý príjem, alebo ľuďom dávať niečo skutočné aj za cenu toho, že sa všetkého vzdá.
Vybral si tú druhú cestu. A skončil v kláštore, nad ktorým drží ochrannú ruku Panna Mária Guadalupská.
Aj také sú príbehy, ktoré neprestávajú fascinovať.
