Keď sme svojho času s kolegom Timotejom Križkom a gréckokatolíckym kňazom a vysokoškolským pedagógom Michalom Hospodárom natáčali dokumentárny film o vzácnom človeku, politickom väzňovi a gréckokatolíckom kňazovi rehoľníkovi redemptoristovi Ivanovi Mastiliakovi (na ktorého procese blahorečenia sa usilovne pracuje), na každom kroku nás sprevádzala svätá Terézia z Lisieux.
Otec Mastiliak bol jej ctiteľom. Prekladal jej spisy a modlitby do slovenčiny, ľuďom rozdával jej fotografie, ba stretli sme aj jednu paniu, ktorá mala fotoalbum s modlitbami a fotografiami svätej Terezky od tohto rehoľníka. Možno povedať, že otec Mastiliak, bol misionárom svätej Terézie z Lisieux.
Aj keď je to svätica západného sveta, je zobrazená aj na východných ikonách; jedna z nich sa nachádza dokonca v Ríme v známom kolégiu Collegium Russicum.
Inšpiratívne na tejto svätici je, že má čo povedať megalomanskému svetu, že vie napraviť naše popletené egá. Dokáže to láskavo, vždy poukazujúc na Boha.
Môže sa zdať, že vo svete, ktorý sa orientuje na úspech a výkon, je svätosť niečo nedosiahnuteľné, niečo, čo je vyhradené pre vyvolených, pre veľkých mučeníkov či mystikov. Svätá Terézia z Lisieux, toto mladé dievča, nám zvestuje čosi celkom iné: totiž že každý sa môže stať svätým.
V liste matke predstavenej napísala: „Vždy som túžila stať sa svätou. Ale keď som sa porovnávala so svätcami, jasne som videla, že medzi nimi a mnou je rozdiel ako medzi horou a zrnkom piesku…“ Vzápätí však dodala, že nestratila odvahu, nespanikárila, lebo pochopila, že „Pán Boh nedáva túžby, ktoré by nebolo možné splniť“.
Roky som sa pýtal kňazov a veriacich, za čo sa má človek modliť, aby jeho modlitby boli vypočuté. Niekoľkokrát som dostal jasnú odpoveď, ktorá korešpondovala s tým, na čo prišla aj svätá Terezka: Modlitbu, ktorú Boh rád vypočuje, je modlitba za vlastnú svätosť. Svätosť je túžba byť s Bohom. Vo svetle svätosti človek porozumie sebe, svetu i Bohu.
Svätá Terezka ukazuje, že cesta k svätosti neznamená výkon, ale dôveru a modlitbu. Hovorí, že chcela objaviť malú, priamu, krátku cestičku do neba – a našla ju v Ježišovom náručí. Vedela, že je malá, slabá a nedokonalá, ale práve preto sa s úplnou dôverou zverila Bohu. A Boh jej modlitbu vypočul.
Svätosť, zdá sa, nie je len pre kláštory, pre misie a mučeníkov. Svätá Terézia z Lisieux nás o tom uisťuje.
