Vo veku 93 rokov zomrel 17. marca patriarcha Ilia II., dlhoročná hlava Gruzínskej pravoslávnej cirkvi a jedna z najvýznamnejších duchovných osobností postsovietskeho priestoru. Krajina vyhlásila štátny smútok a pripravuje sa na pohreb, ktorý sa uskutoční v nedeľu 22. marca v historickej katedrále Sioni v Tbilisi.
Telo zosnulého patriarchu je vystavené v Katedrále Najsvätejšej Trojice, ktorá zostáva otvorená nepretržite, aby sa s ním mohli veriaci osobne rozlúčiť. Už v prvých hodinách po prenesení telesných pozostatkov prichádzali tisíce ľudí vrátane najvyšších štátnych predstaviteľov. Gruzínska vláda zároveň zriadila osobitnú komisiu na koordináciu pohrebných obradov a v hlavnom meste i v ďalších regiónoch bude počas pohrebných dní bezplatná verejná doprava, aby sa na poslednej rozlúčke mohlo zúčastniť čo najviac veriacich.
Na pohrebe sa očakáva účasť najvyšších predstaviteľov pravoslávnych cirkví i politických lídrov z celého sveta. Sústrasť vyjadrili patriarchovia viacerých pravoslávnych cirkví, ako aj predstavitelia iných kresťanských spoločenstiev. Ekumenický patriarcha Bartolomej I. ocenil najmä „otcovskú lásku“, ktorú Ilia II. prejavoval gruzínskemu národu, a pripomenul, že počas jeho pôsobenia sa výrazne posilnili vzťahy medzi Konštantínopolom a gruzínskou cirkvou.
Patriarcha Ilia II. stál na čele cirkvi viac než polovicu svojho života. Úradu sa ujal ešte v časoch Sovietskeho zväzu, keď bola cirkev tvrdo prenasledovaná a jej život značne oslabený. Kým v tom čase existovalo v Gruzínsku iba 15 diecéz a približne 30 aktívnych chrámov, dnes ich je takmer dvetisíc, spolu so sieťou 47 diecéz a tisíckami duchovných. Jeho pôsobenie sa tak stalo symbolom duchovného obrodenia krajiny.
Osobitnú popularitu si patriarcha získal aj nezvyčajnou iniciatívou: stal sa krstným otcom približne 50-tisíc detí. Pre mnohých Gruzíncov bol nielen cirkevným lídrom, ale aj symbolom jednoty a nádeje v turbulentných časoch moderných dejín.
Smrť patriarchu Iliju II. vyvolala silnú odozvu nielen v Gruzínsku, ale v celej pravoslávnej i širšej kresťanskej komunite. Jeho život a služba sú jasným svedectvom o tom, že duchovná autorita dokáže formovať identitu národa a prinášať nádej aj v obdobiach skúšok.
(kathpress)
