Známa anekdota hovorí o kamarátoch baviacich sa na tému, čo by chceli počuť na vlastnom pohrebe. Prvý by chcel počuť chválu na to, aké diela po sebe zanechal. Druhý by rád uvítal, keby niekto zdôraznil, akú veľkú a súdržnú rodinu mal. A ten tretí odľahčene zahlási: „A ja by som chcel, aby na mojom pohrebe niekto vykríkol: ‚Pozrite, […]
Niekde medzi kamennými stenami hrobu a dotykom Tomášovej ruky sa odohrala najväčšia dráma dejín. Nevideli ju davy, nezachytili ju kamery, a predsa zmenila svet: Ježiš vstal z mŕtvych. Ale vstal telesne, alebo len duchovne? Táto otázka nie je len teologická alebo historická. Je existenciálna. Týka sa života tvojho a môjho. Kresťanská viera sa nezrodila z prázdnej obrazotvornosti ani z túžby po […]
Ježiš zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu […]
Veľká alebo tiež Biela či Svätá sobota je v liturgickom kalendári dňom stíšenia a očakávania. Je to deň medzi krížom a prázdnym hrobom. Deň, keď sa zdá, akoby nebo i zem zadržali dych. Svätý Augustín opísal tento deň slovami: „On spal, aby sme sa my mohli prebudiť. On zomrel, aby sme my mohli žiť.“ Pápež Benedikt XVI., ktorý bol […]
Veľkonočná oktáva je časom nehasnúcej radosti. Slávime ju ako jeden jediný veľký deň, keď s vierou a nádejou prežívame víťazstvo Krista nad smrťou. A predsa aj v tomto svetle evanjelium piatka Veľkonočnej oktávy odhaľuje ľudskú slabosť – aj medzi apoštolmi. V evanjeliu čítame o Petrovi, ktorý po všetkom, čo s Ježišom zažil, povie: „Idem loviť ryby.“ Slová, ktoré by mohli […]
Najmä východní otcovia zdôrazňujú, že vzkriesenie nie je len útechou, ale prináša nový spôsob videnia. Ten, kto slávi Veľkú noc, už nevidí svet len pod zákonom pominuteľnosti, ale vo svetle prisľúbenia. Hrob nezmizol, rany nezanikli,
Veľký piatok opäť priniesol so sebou silnú atmosféru. Keď som otvoril cárske dvere a pozrel sa na ľudí, napadli mi slová, ktoré zvyknem hovoriť na pohreboch: „Drahá smútiaca rodina.“ Farba nášho oblečenia, ticho v chráme, modlitby — to všetko vytváralo dojem, že sme sa zišli na pohrebe. A v istom zmysle sme na ňom aj boli. Pochovávali sme Krista. Ale tento […]
