V jednej rodine upozorňovali starého otca: „Máš prasknuté okuliare, zle sa ti cez ne pozerá. Bolo by ich treba vymeniť.“ Starý otec si však nedal povedať a naďalej používal okuliare s prasklinou. Po čase sa mu veľmi zhoršil zrak, a tak vyhľadal očného lekára, od ktorého si musel vypočuť nepríjemnú správu: „Keby ste prišli skôr, dalo by sa s tým niečo robiť. Ale oko vysilené pozeraním cez poškodené okuliare sa vám nezvratne poškodilo.
Dnešné evanjelium nám hovorí o duchovných okuliaroch. My v týchto letných dňoch často používame slnečné okuliare, aby sa nám pozeralo ľahšie. Vytvárame určitý filter medzi svetlom a vnútrom nášho oka.
V duchovnej rovine nás dnes Ježiš pozýva, aby sme sa naplno vystavili jeho svetlu a nekládli medzi jeho svetlo a naše oči filter, ktorý voláme hriech. Lebo nie na všetko, na čo sa pozerať dá, je zároveň aj vhodné sa pozerať. Niekedy je potrebné zavrieť oči a odvrátiť pohľad. Sme vystavení rôznym reklamám, nápisom, billboardom, médiám…
Všetko toto podrobuje naše oči skúške. Môžeme povedať, že aj naše oči prechádzajú križovatkami, na ktorých sa rozhoduje, čo vstúpi cez naše oči do nášho vnútra. Oči sú totiž okná do duše a môže cez ne vstúpiť taký obsah, ktorý nás môže vnútorne rozložiť, hoci to niekedy môže byť len krátky moment.
Preto je múdre počúvať dnešné Ježišove slová o tom, že lampou tela je oko (porov. Mt 6,22). To znamená, že koľko svetla prijmem, toľko svetla budem aj vyžarovať.
Nemyslime si, že kedysi bolo pokušenia viac alebo menej ako dnes. Najhlbšia vnútorná logika týchto pokušení zostáva rovnaká: okrem Svätého Ducha, ktorý nás chce viesť k Ježišovi, večnej spáse, večnému svetlu, je tu aj zlý duch, ktorý sa nás pokúša vnútorne vykradnúť.
Niekedy si myslíme, že keď sa pozeráme na prázdne veci, je to neutrálne. Je potrebné si uvedomiť, že aj prázdne veci vyprázdňujú. Máme dušu, ktorá je povolaná k spáse. Máme nesmrteľnú dušu, ktorá je vzácna ako oko v hlave.
Čo keby sme si dnes dali predsavzatie: Budem dávať veľký pozor na to, na čo sa pozerám. Budem dávať veľký pozor na to, čo počúvam, aké reči, hudbu. Budem si klásť otázky: Buduje ma to vnútorne? Vedie ma to k láske a vnútornému pokoju? Vedie ma to k empatii voči druhým? Viem počúvať bolesti, sťažnosti trpiacich? Mám čisté, láskyplné, empatické uši pre týchto ľudí? To je ucho a oko, ktoré je využité tým najlepším spôsobom.
Ak chcem mať čisté oko a ucho a nechcem mať ani slnečné, ani prasknuté okuliare, nie je to preto, aby naše oči boli prázdne. Práve naopak. Majú byť ešte viac vnímavejšie k okoliu, aby sme pri pohľade naň aj skutočne videli.
Keď budeme mať čisté oko a ucho, prirodzeným následkom toho budú naše pomáhajúce, dvíhajúce a objímajúce ruky. Cez čisté oko má byť zasiahnuté čisté srdce, ktoré potom prinesie ovocie dobrého skutku.
Dnešný deň nám poskytne dostatok príležitostí na uvedenie Ježišových slov do praxe.
