Blahoslavený Michał Piaszczyński, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 20. decembra, sa narodil 1. novembra 1885 v poľskej Łomżi v čase, keď táto oblasť bola ešte súčasťou Ruského impéria.
Michałovi rodičia Ferdynand a Anna boli roľníci, no napriek nepriaznivým okolnostiam dokázali svojim deťom zabezpečiť slušné vzdelanie. Po ukončení základnej školy navštevoval Michał osemročné gymnázium v rodnom meste.
V roku 1903 vstúpil do seminára v Sejnách a o päť rokov odišiel študovať do Katolíckej duchovnej akadémie v Petrohrade. Tam v roku 1911 prijal kňazské svätenie z rúk biskupa Jana Felixa Cieplaka, ktorý bol známy svojimi vlasteneckými a náboženskými postojmi.
Po získaní titulu magistra teológie pôsobil Michał krátko ako farár vo Farnosti svätej Márie Magdalény v Mikaszówke. Počas tohto obdobia sa prejavil nielen ako zbožný kňaz, ale aj ako nadaný básnik. Jeho tvorba, ktorou ospevoval krásy Suwalszczyzny, svojho rodného kraja, sa vyznačovala hlbokou duchovnou reflexiou.
V roku 1914 Michał získal doktorát z filozofie na univerzite vo švajčiarskom Fribourgu. Počas prvej svetovej vojny bol kaplánom poľských baníkov vo Francúzsku a sa staral o ich duchovné i sociálne potreby.
Po návrate do Poľska v roku 1919 sa venoval pedagogickej činnosti. Stal sa profesorom a neskôr vicerektorom Veľkého seminára v Łomżi, kde pôsobil do roku 1935. Potom až do vypuknutia druhej svetovej vojny zastával funkciu riaditeľa Gymnázia svätého Kazimíra v Sejnách. Okrem toho sa aktívne zasadzoval za medzináboženský dialóg najmä so židovskou komunitou, ktorej členov nazýval „staršími bratmi vo viere“.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa Michał stal obeťou nacistickej politiky likvidácie poľskej inteligencie a duchovenstva. V apríli 1940 ho zatklo gestapo a deportovalo do koncentračného tábora v Działdowe (nem. Soldau), odkiaľ ho po troch týždňoch začiatkom mája presunuli do koncentračného tábora Sachsenhausen (nem. Oranienburg).
V neľudských podmienkach tábora Michał pokračoval vo svojej duchovnej službe, povzbudzoval spoluväzňov, modlil sa s nimi a delil sa o jedlo. Známy je jeho čin, keď sa vzdal svojej porcie chleba v prospech židovského väzňa, ktorý dojatý gestom katolíckeho kňaza povedal: „V tomto chlebe je živý Kristus, ktorý ti prikázal podeliť sa so mnou.“
Väzeň Michał zomrel v Sachsenhausene 18. decembra 1940, vyčerpaný hladom a utrpením. Tí, čo mali možnosť ho spoznať, si ho pamätali ako skromného, zbožného a súcitného duchovného pastiera.
Michał Piaszczyński bol blahorečený vo Varšave 13. júna 1999 pápežom Jánom Pavlom II. ako jeden zo 108 poľských mučeníkov druhej svetovej vojny.
