Nie je žiadnou novinkou, že často pristupujeme k vzťahu s Bohom príliš abstraktne a teoreticky. Svoju vieru sa snažíme uchopiť jazykom psychológie, histórie alebo sociológie.
A v tomto nám môžu pomôcť rozhovory s ľuďmi, ktorí Boha nepoznajú. Každý by ich mal raz za čas viesť. Nejde pritom o žiadnu evanjelizáciu, ale o službu samému sebe a svojej viere.
Výsledkom takéhoto rozhovoru je možnosť dostať sa k samotnému základu. Namiesto dlhých diskusií o tom, čo je synoda a synodalita alebo prečo niekto nemôže slúžiť svätú omšu v krčme, nezaškodí rozobrať zdanlivo jednoduchú otázku: Čo sa vo svete zmení, ak je Boh skutočný?
Tu sú tri postrehy ako výsledok takéhoto cvičenia.
1. Na veciach záleží, či sa nám to páči, alebo nie
Naši starí a prastarí rodičia často nemali veľa možností, keď vyrastali. Žili vo svete, kde ak boli ich rodičia roľníkmi alebo pracovali v továrni, aj oni pravdepodobne pokračovali v rovnakom povolaní. Dnes sú však hranice možností oveľa širšie – možno až nekonečné.
Dieťa chudobného pastiera sa môže stať astronautom, predsedom parlamentu alebo milionárom. Môžeme si vybrať mnoho vecí a rozhodovať o svojom živote; o tom, čo robíme, kde žijeme alebo s kým trávime čas.
Keď sa možnosť voľby stala dostupnejšou a dôležitejšou, je ľahké prehliadnuť, že niektoré veci sú jednoducho mimo našej kontroly a sú také, aké sú.
Gravitácia existuje, či sa nám to páči, alebo nie. Rovnako ako je vražda strašná vec, či ju akceptujeme, alebo nie.
A tak isto aj to, že ľudia majú hodnotu. Nie preto, že sme sa tak rozhodli, ale preto, že sú stvorení na Boží obraz a podobu. Celé stvorenie má hodnotu. Nie preto, že sme mu ju dali, ale preto, že Boh stvoril vesmír a nazval ho dobrým.
Postupom času sa stalo jednoduchšie hovoriť o „mojej pravde“ alebo „tvojej pravde“ namiesto Pravdy. Ak je Boh skutočný, sme súčasťou jeho stvorenia, ktoré je usporiadané podľa jeho vôle. Niektoré veci sú jednoducho také, aké sú.
2. Všetci sme prepojení
V mnohých prípadoch dáva zmysel, že existuje rozdiel medzi verejným a súkromným. Ako spoločnosť však niekedy ospravedlňujeme skutky a myšlienky tým, že sú „súkromné“, oddelené od širšieho sveta. Môžeme si ich ospravedlniť tým, že „nikomu neubližujeme“.
Ale čo má to, čo robím vo svojej izbe alebo cítim vo svojom srdci, spoločné s niekým iným? Oveľa viac, než si myslíme. Ak je Boh skutočný a stvoril nás, potom sme s ním spojení. A nielen s ním, ale so všetkým stvorením. V Cirkvi je toto spojenie ešte hlbšie. Ako kresťania sme zjednotení v Kristovi ako údy jeho tela. A to, čo sa deje v jednej časti tela, môže ovplyvniť celé telo. Infekcia, ktorá sa začne na špičke môjho prsta, sa môže rozšíriť a spôsobiť, že sa budem cítiť chorý. Rovnako ako liek, ktorý dostanem malou injekciou do ruky, sa môže rozšíriť a uzdraviť ma.
Takže môj „súkromný“ boj s drogami, pornografiou, hazardom alebo akoukoľvek inou hriešnou vášňou a závislosťou nie je v skutočnosti vôbec súkromný. To všetko ovplyvňuje mojich priateľov, moju rodinu, dokonca aj úplne cudzích ľudí. Rovnako ako moja láskavosť a štedrosť neprospievajú len mne. Každým malým skutkom sa podieľam na väčšom diele spásy a pomáham pozdvihnúť celý svet k Bohu. Spása nie je niečo, čo sa stane len mne. Je to niečo, čo je ponúknuté nám všetkým, spolu.
3. Si milovaný
Nie je tajomstvom, že mnoho ľudí dnes zápasí s osamelosťou. Veľa z nás prežíva smútok, strach, že sme sami, že naše životy sú len nepodstatné okamihy, ktoré raz upadnú do zabudnutia. Alebo sa bojíme, že budeme milovaní len vtedy, ak budeme dostatočne dobrí, dostatočne inteligentní, dostatočne atraktívni. Náš deň bude úspešný len vtedy, ak napíšeme dobrý text, ktorý bude mať dostatok čitateľov.
Láska medzi nami často prichádza s podmienkami. A predsa uprostred toho všetkého Cirkev vždy hlásala jednoduchú, no mocnú pravdu: Boh je skutočný. Boží Syn nás miluje až do takej miery, že za nás zomrel. Svätý Duch neustále pôsobí v našich životoch. Boh nás stvoril, každého jedného z nás, pre radosť, nie pre smútok. Pre život, nie pre smrť. Stvoril nás, pretože nás miluje. Pretože chce, aby sme s ním boli naveky v jeho kráľovstve.
Naše životy nie sú kozmickou náhodou, náhodným výsledkom miliárd rokov chémie a biológie. Naše životy sú darom od milujúceho Boha, ktorý nás chce poznať a chce, aby sme poznali jeho. Bez ohľadu na to, ako osamelo sa môžeme cítiť, nikdy nie sme skutočne sami. Pretože Boh je s nami. A s ním aj Cirkev v Kristovi. Bez ohľadu na to, aký smútok môžeme cítiť, nikdy nie sme opustení. Pretože Boh je s nami. A s ním aj Cirkev v Kristovi. Pretože nielenže na svete záleží, záleží aj na každom z nás.
To, či vieme, že Boh je skutočný, že svet má naozaj význam, že sme všetci prepojení a že Boh skutočne miluje nás všetkých, dokážeme jednoducho zmerať.
Mierou nezištnosti, trpezlivosti, štedrosti a vďačnosti.
