Hoci je voľba pápeža prísne tajná a vyzradenie jej podrobností je spojené so sankciou automatickej exkomunikácie, mediálnym priestorom sa už po prvom kole prehnala vlna „overených“ informácií o údajnom prerozdelení hlasov, strate či zisku podpory toho-ktorého kandidáta. Výsledok konkláve však tieto špekulácie očividne nepotvrdil.
Nedávna história však ukazuje, že toto utajenie priebehu konkláve sa z času na čas prelomení. Konkláve v roku 2013, v ktorom bol zvolený pápež František, je jasným príkladom toho, ako napriek prísnemu utajeniu unikli podrobnosti o kolách volieb a kandidátoch s najväčšou podporou.
Napriek tomu, že proces vyžaduje dôvernosť, novinár Gerard O’Connell vo svojej knihe Voľba pápeža Františka zrekonštruoval, ako vtedajší kardinál Jorge Mario Bergoglio údajne získal v druhom kole hlasovania 45 hlasov, pričom toto číslo sa v piatom kole zvýšilo na 85, čím prekročil požadovanú dvojtretinovú väčšinu.
S odvolaním sa na interné zdroje tiež prezradil, že kandidatúry talianskeho kardinála Angela Scolu, kardinála Marca Ouelleta, bývalého prefekta Dikastéria pre biskupov a predsedu Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku, a kardinála Seana O’Malleyho, predsedu Pápežskej komisie pre ochranu maloletých, mali údajne v počiatočných voľbách tiež silné výsledky.
Dokonca aj samotný pápež František sa podelil o historky z konkláve, ktoré ho zvolilo, ako napríklad návrh brazílskeho kardinála Claudia Hummesa, aby prijal meno František na počesť svätca z Assisi.
V roku 2024 vydal novinár Javier Martínez Brocal knihu El Sucesor (Nástupca), v ktorej zosnulý pápež, jediný s právomocou zverejniť informácie o konkláve bez porušenia mlčanlivosti, odhalil ďalšie podrobnosti vrátane detailov o konkláve z roku 2005, na ktorom bol zvolený Benedikt XVI.
Konkrétne pápež František odhalil, že v konkláve v roku 2005 po smrti svätého Jána Pavla II. kardináli volitelia použili jeho meno na „zablokovanie zvolenia Ratzingera a následné vyjednávanie o treťom, inom kandidátovi“.
„Stalo sa, že som v Sixtínskej kaplnke získal 40 zo 115 hlasov. Stačilo to na zastavenie kandidatúry kardinála Josepha Ratzingera, pretože keby za mňa naďalej hlasovali, nedokázal by dosiahnuť dve tretiny potrebné na zvolenie za pápeža,“ opísal to v knihe španielsky novinár.
Po zverejnení tohto manévru dal jasne najavo, že hlasovaním zaňho „myšlienkou tých, ktorí stoja za hlasmi“, nebolo, že bude zvolený vtedajší kardinál Jorge Mario Bergoglio. „Bol to manéver vo všetkých ohľadoch. Myšlienkou bolo zablokovať zvolenie kardinála Josepha Ratzingera. Využívali ma, ale v zákulisí už uvažovali o návrhu iného kardinála. Stále sa nezhodli na tom, koho, ale chystali sa vysloviť meno,“ zdôraznil v knihe.
V každom prípade, tento fenomén zverejňovania detailov konkláve nie je nový. V roku 2005, po zvolení Benedikta XVI., novinár Lucio Brunelli publikoval v časopise Limes podrobný záznam o konkláve na základe poznámok kardinála. Hoci išlo o druhoradé prvky, jasne ukázali, že múr mlčania môže niekedy prasknúť.
Podľa apoštolskej konštitúcie Universi Dominici gregis sa tajomstvo týkajúce sa konkláve vzťahuje aj na kardinálov bez práva voliť, ktorí sa pred konkláve zúčastnili na generálnych kongregáciách.
Táto povinnosť, v latinčine „graviter onerata ipsorum conscientia“ (dotýka sa svedomia zúčastnených), zdôrazňuje hlbokú morálnu zodpovednosť za zachovávanie tajomstva aj po voľbách, pokiaľ samotný pápež neudelí osobitný dišpenz.
Za písomné zaznamenanie výsledkov konečného sčítania hlasov je však zodpovedný kardinál komorník (aktuálne Kevin Farrell), čo umožňuje historickú dokumentáciu procesu.
Spracoval: Rastislav Čižik
