Každé vyučovanie má svoju časť, v ktorej učiteľ slovami hovorí o pravde alebo o nejakej konkrétnej skutočnosti v rámci tejto pravdy. A potom prichádzajú praktické cvičenia – ukážka toho, ako sa táto pravda aplikuje na konkrétneho človeka.
Aj v evanjeliu čítame, že Ježiša nasledovali zástupy. Okolo neho boli desiatky, stovky i tisíce ľudí práve preto, že ich vyučoval a že cítili, že jeho slovo má moc.
Dnes sa to odohráva podobne. Po vyučovaní, po tom, čo Ježiš zástupom niečo povedal, im takpovediac demonštroval, že jeho slová nie sú iba slová. Prišiel k nemu malomocný a povedal mu zvláštnu vetu:
„Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“
Čomu nás učí tento malomocný? Hľadať Božiu vôľu. Akoby sa pýtal: „Pane, keď toto urobím, keď tam pôjdem, keď toto poviem, keď sa takto rozhodnem – chceš to? Je to tvoja vôľa? Je to niečo, čoho sa aj ty dotkneš svojím požehnaním?“
On Ježišovi hovorí: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“
Tá veta má dva významy. Prvý: „Pane, ak ty chceš, urob to.“ Druhý: „Pane, ak ty chceš, ty to dokážeš urobiť, lebo si všemohúci, silný a zvrchovaný.“
Nie je náhodou, že evanjelium opisuje jednotlivé Ježišove gestá tak podrobne. Nie je to divadelný scenár, ale presný opis toho, čo Ježiš urobil.
Najprv urobil gesto odvahy. Vystrel ruku k malomocnému. Malomocní mali zakázané približovať sa k ľuďom. Museli na seba upozorňovať a volať: „Nečistý, nečistý!“
Ježiš však vystrel ruku. To bolo gesto odvahy. Vyjadrovalo, že nie Ježiš sa môže nakaziť malomocenstvom, ale že on má moc nad chorobou. Malomocný nemohol nakaziť Ježiša. Ježiš však mohol svojou mocou uzdraviť malomocného človeka.
Ježišove gestá sú vždy dotykové. Nestačilo, že vystrel ruku – gesto odvahy. On sa ho aj dotkol. A to bolo gesto lásky.
Neobísť človeka. Nestrániť sa ho. Neodmietnuť ho. Dotknúť sa ho. Láska ako konkrétny skutok. Láska ako konanie, ktoré je pre konkrétneho človeka konkrétnou pomocou.
Najprv teda vystrel ruku – urobil gesto odvahy. Potom sa ho dotkol – urobil gesto lásky. A napokon prišlo gesto lásky plnej komunikácie, pretože Ježiš pri tom niečo povedal.
„Chcem, buď čistý!“
Niekedy máme pocit, akoby sme si z Ježiša urobili iba kamaráta, jedného z nás. Áno, stal sa jedným z nás, ale zostáva zvrchovaným Božím Synom, ktorý si zasluhuje bázeň a úctu.
V tomto zmysle nemôžeme Ježiša pokladať iba za rovnocenného partnera. On je mocný Pán, ktorý chce, aby som bol čistý, pretože má moc ma naozaj očistiť.
On je ten, ktorý vstal z mŕtvych a je prítomný. A tebe, aj mne, aj nám všetkým dnes hovorí to isté:
„Chcem, buď čistý!“
Len mi dovoľ, aby som k tebe vystrel ruku. Len mi dovoľ, aby som sa ťa dotkol. Len mi dovoľ, aby som ti povedal tieto slová:
„Chcem, buď čistý!“
To je moja vôľa.
Možno nás preto trochu prekvapí, že Ježiš, ktorý apoštolom hovorí: „Choďte, hovorte, ohlasujte Božie kráľovstvo,“ tomuto malomocnému hovorí: „Nehovor o tom. Nerozhlasuj to.“
Áno, treba ohlasovať a svedčiť o Božej moci, ktorá v našom živote priniesla veľké, ľudsky nevysvetliteľné veci – uzdravenia, obrátenia sŕdc, hlboké duchovné skúsenosti.
Ale nie je to možné bez toho, aby sme to najprv nezvnútornili.
Najprv prichádza ticho. Najprv komôrka. Zatvorené dvere osobnej modlitby.
„Ježišu, ďakujem ti. Ježišu, ty si sa ma dotkol. ty si ku mne vystrel ruku. Tvoj dotyk je vyjadrením tvojej vôle, aby som bol čistý.“
Celé sa to však začalo vierou. Odovzdaním sa do Ježišovej vôle.
„Ak chceš, môžeš ma očistiť.“
A Ježiš chce človeka očistiť vždy.
Božie slovo, Eucharistia a spoločenstvo veriacich majú vždy dotykový, teda aktuálny očisťujúci účinok.
Slovo, ktoré čítame, je vykúpené. Je napísané Ježišovou krvou. Svätopisci ho napísali z vnuknutia Ducha Svätého, ale Ducha Svätého mohli prijať len preto, že Ježiš zomrel na kríži, vstal z mŕtvych a odišiel k Otcovi. A takpovediac objatie Otca a Syna vyžiarilo na nás tú lásku, ktorú voláme Duch Svätý.
Preto prosím, drahý brat, drahá sestra, nepochybuj o tom, že aj dnes je Ježiš pripravený dotknúť sa ťa a previesť ťa celým týmto dňom.
Buď čistý v tom, čo hovoríš.
Buď čistý v úmysloch, s ktorými konáš.
Buď čistý vo vzťahoch, do ktorých vstupuješ.
Buď čistý vo všetkom, v každej rovine svojho bytia.
Lebo až keď si po mojom očistení naozaj čistý, hovorí Ježiš, vtedy si skutočne sám sebou.
Moderná doba nás chce presvedčiť, že normálni a „in“ sme vtedy, keď sme programovo hriešni. Je to blud. Je to zvod. Je to klam.
Práve vtedy, keď sme čistí, sme naozaj sami sebou.
