Kazateľský príklad hovorí o človekovi, ktorý pracoval na železnici. Dostal zodpovednú úlohu – počas noci mal dávať signály prichádzajúcim vlakom. Výstražným svetlom ich mal upozorniť aby zastavili, lebo pred nimi sa nachádzal most v demolácii. Ak by pokračovali ďalej, došlo by k istej katastrofe. Lenže práve k takejto katastrofe jednu noc aj došlo. Vlak nezastavil a skončil v priepasti.
Muž bol predvolaný na vyšetrenie záležitosti, aby sa zistila príčina nešťastia, prečo vlak nevenoval pozornosť výstražnému svetlu. Vyšetrovateľ položil mužovi otázku: „Boli ste v službe v tú noc? Muž prisvedčil: „Áno, bol.“ „A mali ste pri sebe lampu? znela ďalšia otázka. „Áno, mal“, odvetil muž pohotovo. „A mávali ste tou lampou na prichádzajúci vlak?“ „Áno, mával,“ odpovedal muž. Po týchto odpovediach bol muž nakoniec zbavený podozrenia. Neskôr sa však s úľavou zdôveril priateľovi: „Mal som veľké šťastie. Dobre, že sa ma vyšetrovateľ nespýtal, či moja lampa aj svietila!“
Na Slovensku každoročne 5. júla slávime sviatok svätých Cyrila a Metoda. Pri pohľade na týchto dvoch svätcov si už tradične všímame rôzne veci: ich životné príbehy, ich charaktery, prínos… A väčšinou pri nich skloňujeme slová ako kultúra, písomníctvo, jazyk, diplomacia, právo… Lenže pohľad kresťana ide hlbšie. Pre kresťana je totiž dôležité práve Kristovo svetlo, ktoré títo svätí bratia priniesli. Alebo inými slovami: prínos svätých Cyrila a Metoda je v tom, aby sme rozumeli – ako kresťania Bohu, ako ľudia sebe navzájom a ako osoby aj sebe samým.
Mnohým tragédiám vo svojich životoch by sme dokázali predísť svetlom skutočného porozumenia. Lampu moralizovania, filozofických argumentov či strašenia peklom si tento svet už nevšíma. A priznajme si, že ani my sami. Vnímame, že potrebujem svetlo pravdy horiace na knôte skutočnej lásky. Toto patrí do lampáša v rukách dnešného kresťana.
Aj Pán Ježiš v evanjeliu rozlišuje dve skutočnosti. Na jednej strane hovorí o svetle, ale okrem toho spomína i lampu. Najprv o svojich učeníkoch povie: „Vy ste svetlo sveta,“ a hneď nato dodáva, že ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu alebo pod posteľ, ale na svietnik. A potom robí niečo prevratné: svojich učeníkov – kresťanov – nazýva svetlom sveta.
Vieme, že táto veta je na ostatných miestach Nového zákona použitá iba vo vzťahu s Pánom Ježišom. V Jánovom prológu sa o Jánovi Krstiteľovi dočítame, že „on sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.“ Keď starec Simeon vezme Pána Ježiša štyridsať dní po jeho narodení do náručia, povie o ňom, že On je svetlo na osvietenie pohanov. Preto je prevratná veta: „Vy ste svetlo sveta.“ V tejto vete je totiž ukrytá naša hodnota i úloha zároveň. My, ktorí sme si vo svätom krste obliekli Ježiša Krista, ho ukazujeme, odrážame tomuto svetu.
Preto nám svätí Cyril a Metod kladú podobnú otázku ako vyšetrovateľ v úvodnom príbehu. No oni idú ďalej a pýtajú sa na svetlo: Ako to vyzerá s Kristovým svetlom v tvojom živote? Nemávaš len zhasnutou lampou a potom sa čuduješ toľkým tragédiám?
Čudujem sa, že nedokážem pozdraviť susedovi, odpustiť svokre, prijať kolegu, a pritom chodím do kostola, pristupujem k sviatostiam. Kde je problém? Že síce možno sedávam niekde v kostole, ale sedím si pritom na ušiach. Nepočujem, že Boh prehovára osobne ku mne.
Ak v nás teda Kristovo svetlo medzičasom zoslablo alebo úplne zhaslo, nechajme sa rozpáliť slovom Ježiša Krista: „Vy ste svetlo sveta!“ Neváhajme využiť nebeské známosti svätých solúnskych bratov, aby nám vyprosili aktuálnu skúsenosť Božej lásky – aby sme v tejto skúsenosti nanovo objavili svoju hodnotu, ktorá je zároveň aj našou úlohou: Vy ste svetlo sveta!
(Príhovor zaznel na odpustovej slávnosti v Blahovej 5. júla 2025)
