Hádka. Slovo, ktorého váhu pocítil hádam každý. Deti, rodičia, spolužiaci, manželia, susedia, kolegovia – hádky sú jednoducho neodmysliteľnou súčasťou nášho ľudského života. A ak sme k sebe úprimní, niekedy sa vedieme hádať aj sami so sebou. „Toto som mohla spraviť inak… Prečo som to len povedal…?“ Ani nezbadáme a vo svojom vnútri rozpútame malú virtuálnu hádku s vlastným svedomím.
Práve do tejto veľmi praktickej roviny každodennosti zaznieva Božie slovo, v ktorom svätý Pavol hovorí o Božej výzbroji (porov. Ef 6,10-20). Pozýva nás obliecť si ju, aby sme dokázali čeliť duchovnému boju. Pretože ten sa často neodohráva v exotických situáciách, ale práve v obyčajných konfliktoch, v napätí medzi nami, v slovách, ktoré vieme použiť buď na zranenie, alebo na požehnanie.
Meč slova, ktorý zraňuje
Keď sa hádame, siahneme neraz po úplne iných zbraniach, než sú tie Božie.
Použijeme meč slova, ale nie Božieho slova – skôr takého slova, ktoré presne trafí slabé miesto toho druhého. Vieme vytiahnuť aj to, čo už malo ostať v minulosti. Vieme slovo prekrútiť, nafúknuť, upraviť, aby rana bola väčšia. A hoci to nikdy nepriznáme nahlas, niekedy máme pocit, že práve tento meč nás ochráni a dá nám prevahu.
Pancier ticha a ignorácie
Inokedy siahame po inom brnení – po pancieri ticha vyrobeného z materiálu ignorácie. Uzavrieme sa do seba: „Nebudem sa s ním baviť.“ „Ona si musí uvedomiť, že chyba je na jej strane.“ Je to pancier, ktorý neotvára priestor na porozumeniu, ale buduje múr. A tento múr je potom oveľa ťažšie zbúrať než samotnú hádku.
Božie zbrane vyhrávajú iným spôsobom
Svet by nám rád nahovoril, že tieto svetské zbrane – ostré slovo či tvrdosť srdca – sú rýchlejšie a účinnejšie. No Božie slovo nás pozýva nenechať sa tým zmiasť. Božie zbrane sú iné – a práve preto dokážu v našom živote priniesť niečo, čo tie svetské nikdy nedokážu: premenu srdca.
- Pravda namiesto manipulácie.
- Spravodlivosť namiesto vyťahovania starých rán.
- Miernosť namiesto výbuchov hnevu.
- Viera namiesto strachu, že „ak nebudem útočiť prvý, prehrám“.
Najväčšie víťazstvo v duchovnom boji totiž nie je v tom, že z hádky vyjdeme ako tí, čo mali pravdu. Najväčšie víťazstvo je, keď sa zmení srdce – moje aj srdce toho druhého; keď sa miesto rany udeje zmierenie; keď namiesto ticha nastúpi dialóg; keď naše slová prestanú zraňovať a začnú liečiť.
A keď sa takto mením ja, mení sa aj náš domov, naše spoločenstvo, naša farnosť, náš svet.
