Pomaly, ale isto vnímame, že dni sviatkov Veľkej noci sa chýlia ku koncu. Prežili sme hlboký čas Veľkého pôstu, keď sme spolu s Cirkvou kráčali s Kristom na Golgotu. Sústredili sme sa na jeho utrpenie, premýšľali nad svojimi hriechmi a v duchu sa pridávali k jeho krížovej ceste. Všetko v nás bolo nastavené na očakávanie Veľkej noci, ktorú sme riadne oslávili — či už posvätením veľkonočného košíka, alebo tradičným polievaním v pondelok.
Tak ako sme pred Veľkou nocou prechádzali obdobím prípravy a pokánia, teraz vstupujeme do obdobia radosti a života. Aj po Zmŕtvychvstaní máme svoj „liturgický program“, ktorý je plný hlbokých symbolov a duchovnej krásy. Ak sme sa predtým modlili Krížovú cestu – Via crucis, teraz nás Cirkev pozýva na Cestu svetla — Via lucis.
Po tejto ceste kráčame so vzkrieseným Kristom. Vo svetle evanjelií, ktoré nám hovoria o víťazstve života nad smrťou, vnímame aj svoj vlastný život v novej perspektíve. Táto druhá fáza je rovnako dôležitá ako prvá. Pretože teraz prichádza na rad naša odpoveď.
Pretože toto predstavovala prvá Pascha. Vieme, že toto slovo znamená prechod a historicky išlo najmä o prechod Izraelitov cez Červené more. Tento prechod nápadne pripomínal spôsob, akým sa v Starom zákone uzatvárali zmluvy.
Obetovalo sa zviera, rozdelilo sa na dve polovice a obe zmluvné strany prešli pomedzi ne. Prejsť pomedzi časti niečoho, čo predtým bolo spojené, znamenalo znak novej jednoty, ktorá zo zmluvy vyplývala. A toto sa stalo pri prechode cez Červené more v celkom novom význame. Vody mora, ktoré boli kedysi spolu, sa rozdelili a vytvorili novú jednotu medzi Bohom a Izraelom. A presne toto znamená Pascha: ide o novú jednotu.
Výsledkom tejto novej jednoty bola jedna dôležitá zmena. Pred prechodom cez Červené more Boh bojoval namiesto Izraelitov a oni sa len divili. Po prechode už Boh bojoval v nich.
A takto vyzerá odpoveď nášho života, keď sa vidíme v novom svetle, svetle Paschy. Je to nová jednota medzi nami a Bohom, jednota Božích detí. Už viac nie sme otroci hriechu a smrti. Sme slobodné deti Života.
Nestačilo, že Mojžiš vyviedol ľud z egyptského otroctva, ak by to egyptské otroctvo nedostal z ich sŕdc a hláv. A toto je nádherný odkaz, ktorý Kristus vyšperkoval do dokonalosti. On berie na seba hriech sveta a prechádza smrťou, aby ju porazil a uzavrel s nami novú zmluvu s výsledkom doposiaľ nepoznanej jednoty. A tento vzkriesený a živý Kristus nám podáva ruku, aby nás previedol aj dnešným dňom. Nebude bojovať za nás, chce bojovať v nás!
A z Via crucis sa tak stáva Via lucis…
