Ak si dobre pamätám, bol to svätý František Xaverský, ktorý povedal, že kým žijeme na zemi, sú tu najhoršie dve veci: hriech a lúčenie.
Keď si spomeniem na rozlúčky s drahými ľuďmi, aj dnes mi zovrie srdce.
Ježiš sa chystá na odchod k Otcovi a pripravuje na to učeníkov.
Sú smutní a zmätení. Nedávno prežili veľkú traumu – potupné ukrižovanie svojho Majstra. Toho, ktorého pokladali za Mesiáša, záchrancu Izraela, do ktorého vkladali nádeje, svoje predstavy. Zosypal sa im svet. A o tri dni zas prežijú veľkú, neuveriteľnú radosť- Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Zjavoval sa im sporadicky 40 dní. Vyzeral inak, premenený, oslávený, so žiarivými ranami… Hovoril veci, ktoré pochopili zväčša až po intervencii Ducha Svätého, omnoho neskôr.
Človek, ktorý cíti, že sa jeho život chýli ku koncu, napíše často závet. Ide o veci, ktoré pokladá za dôležité; robí opatrenia, aby svojich najbližších ochránil od nebezpečenstiev, ktoré im hrozia.
Aj Ježiš mal pre apoštolov – a cez nich i pre nás všetkých – posolstvo. Čítali sme si ho celé Veľkonočné obdobie v liturgických textoch.
Tento týždeň si pripomenieme jeho odchod do neba. Mohli by sme prepadať smútku a negatívnym myšlienkam, ale my oproti apoštolom už vieme, že to celé dopadne dobre.
„… Teraz idem k tomu, ktorý ma poslal… Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám.“ (Jn 16,5-7)
Tak ako Boh Otec mal riešenie pre človeka a jeho problémy – Ježiša, aj Ježiš má odpoveď na náš strach, smútok a bezradnosť – je ním Tešiteľ Duch Svätý!
Tak nás Boh postupne vťahuje do tajomstva života Trojice. Každý z nás môže mať účasť na jeho láske, živote, radosti… Každý z nás je pozvaný byť mu blízko, zažívať jeho zázraky, nechať sa ním milovať a svedčiť o tom, čo sme s ním zažili. Svet je hladný po Bohu a Boh chce poslať teba, aby si mu o Ňom povedal. Slová treba málokedy.
Čo ty na to?
