Najmä v prvých dňoch verejnosť obzvlášť pozorne sleduje nového pápeža. Prvé Urbi et Orbi, prvá kázeň na svätej omši s kardinálmi je náčrtom jeho duchovného programu. Pri prvej modlitbe Regina caeli pápež vyjadril radosť z toho, že sa môže takto modliť v Nedeľu Dobrého pastiera, a vyzval mladých ľudí, aby sa nebáli Pánovho volania. Pápež Lev XIV. obnovil a spresnil svoje posolstvo mieru poukázaním na konkrétne vojnové dejiská a opakovaným a dôrazným NIE vojne. Konflikty sveta zveril Kráľovnej pokoja a médiá vyzval k „odzbrojeniu slov“ a k „odzbrojujúcim slovám“.
Mediálny priestor však zapĺňajú aj prozaickejšie svedectvá spolužiakov, priateľov či spolupracovníkov nového pápeža. Medzičasom sme sa dozvedeli, bol „v kolektíve obľúbený“ a „vždy ochotný pomôcť ostatným s doučovaním“. Bývalý spolupracovník z peruánskeho biskupstva Chiclayo prezradil na svojho vtedajšieho biskupa Prevosta detaily, takže svet už vie, že súčasný pápež obvykle začínal deň porciou müsli, obľubuje grilované mäso, rád šoféruje a hrá tenis.
Nový pontifikát však prirodzene vyvoláva aj špekulatívne prognózy. Faktom totiž zostáva, že nevieme veľa a momentálne máme pred sebou len hrubo načrtnuté kontúry. Na rozdiel od Benedikta XVI., ktorý napísal viac kníh, než väčšina populácie prečítala, pápež Lev XIV. nevydal zatiaľ žiadnu. Rovnako nemáme k dispozícii ani cirkevný dokument z predošlého obdobia Svätého Otca porovnateľný s tým z Aparecidy, v ktorom zanechal svoj zreteľný rukopis neskorší pápež František. V tomto smere sme na lepšie pochopenie spôsobu myslenia nového „staviteľa mostov“ odkázaní na niekoľko prejavov, biskupských vyhlásení a zdokumentovaných rozhodnutí.
K dispozícii máme však vyjadrenia jeho spolubratov augustiniánov, ktorý ho opisujú ako „dar pre Cirkev“, človeka blízkeho ľuďom, ktorý „miluje všetkých – chudobných i bohatých“. Oplatí sa preto zaostriť na duchovné zázemie, z ktorého nový pápež prichádza.
Pápež Lev XIV. je vôbec prvým pápežom, ktorý pochádza z augustiniánskeho rádu – jedného z najstarších katolíckych rehoľných spoločenstiev s viac než 750-ročnou históriou. Rád bratov svätého Augustína (Ordo Fratrum Sancti Augustini – OSA) sa duchovne opiera o učenie svätého Augustína z Hippa (354 – 430), ktorý vytvoril rehoľné pravidlá považované za najstaršie v dejinách západnej Cirkvi. Pápež Lev XIV. tak nadväzuje na tradíciu spoločenstva, ktoré sa už stáročia venuje službe Cirkvi, vzdelávaniu a spravodlivosti – a ku ktorému kedysi patril aj Martin Luther.
Členovia rádu nosili čierny habit s koženým opaskom a čiernou kapucňou. Rehoľné pravidlá boli v porovnaní s inými rádmi miernejšie – napríklad umožňovali nosenie topánok namiesto sandálov a stanovovali pravidlá pôstu. Pápež si od založenia rádu sľuboval, že pritiahne viac diecéznych kňazov. Dôležitým centrom intelektuálneho rozvoja sa stal parížsky kláštor, založený v roku 1259.
Augustiniáni sa podľa pápežovej vôle usádzali najmä v mestách a nie v samote. Ich poslaním bolo hlásanie Božieho slova kázňami a výkladom Písma, dôstojné slávenie liturgie, rozvoj vedy a umenia. V rámci rádu neexistovalo rozdelenie na vyšší a nižší stav – kňazi aj laickí bratia mali rovnaké práva, hlasovali na zhromaždeniach a mohli zastávať akékoľvek funkcie.
Najväčší rozmach zaznamenal rád v 16. storočí. V tom čase mal približne 2 000 mužských a 300 ženských kláštorov s celkovo asi 35 000 členmi. Osobitne obľúbený bol rád v nemecky hovoriacich krajinách. Nemecká provincia mala už koncom 13. storočia asi 80 kláštorov. Jej najznámejším členom sa stal Martin Luther (1483 – 1546), ktorý v roku 1505 vstúpil do kláštora v Erfurte. Jeho neskoršia reformačná činnosť viedla k zrušeniu mnohých augustiniánskych kláštorov v Nemecku.
Medzi ďalších známych augustiniánov patrili mystik Mikuláš z Tolentina, teológ Egídius z Ríma či Heinrich z Friemaru. Augustiniánom bol aj Johann Gregor Mendel (1822 – 1884), zakladateľ modernej genetiky, ktorý pôsobil v Brne.
Dnes je rád augustiniánov aktívny v približne 50 provinciách, vikariátoch a delegatúrach po celom svete. Približne 2 600 jeho členov sa venuje pastorácii, vzdelávaniu, misijnej činnosti a vedeckej práci. Medzi významné akademické inštitúcie patria Institutum Patristicum Augustinianum v Ríme, univerzita v pensylvánskej Villanove a Augustiniánsky inštitút vo Würzburgu.
Čo môžeme čakať od Svätého Otca Leva XIV.? Vo svojom prvom príhovore z Balkóna požehnaní Baziliky svätého Petra zacitoval známy výrok svojho duchovného otca z Hippo: „S vami som kresťan, pre vás som biskup.“ Súčasný generálny prior rehole augustiniánov Alejandro Moral Anton spomenul v spojitosti so svojím spolubratom pápežom aj ďalšie slová svätého Augustína: „Sme pútnici na ceste do skutočnej vlasti.“ Práve tieto koordináty by podľa otca Morala mohli byť programom pápeža Leva XIV. pre nadchádzajúce roky.
Otázka, čo môžeme očakávať od Svätého Otca, je preto úzko prepojená s otázkou z opačného smeru: “Čo môže pápež Lev XIV. očakávať od nás?” Pri svojom prvom príhovore nás pozval k spoločnej modlitbe Zdravas Mária. Denná modlitba na úmysel Svätého Otca zabezpečí, aby sa naše očakávania pretli v Božom srdci.
