Svätý Ignác Bohonositeľ, ktorého meno znamená ohnivý, má v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi svoje miesto 20. decembra. Bol jedným z najbližších nasledovníkov apoštola Jána a tretím biskupom Antiochie, nástupcom Euodia a apoštola Petra.
Ignác ako biskup sa vo svojej komunite venoval posilňovaniu pravej viery i jej obrane obzvlášť v boji proti doketizmu, ktorý popieral skutočné vtelenie a utrpenie Ježiša Krista. Do liturgie zaviedol antifonálny spev – spev, pri ktorom sa striedajú dva chóry.
Keď za vlády cisára Trajána (98 – 117) sa kresťania stali terčom tvrdého prenasledovania, biskupa Ignáca obvinili z podnecovania odporu voči pohanským bohom. Aby ochránil svoju cirkevnú komunitu, dobrovoľne sa prihlásil cisárovi, ktorý ho odsúdil na smrť v rímskej aréne, kde mal byť predhodený divokým šelmám.
Počas cesty do Ríma, ktorá viedla z Antiochie cez Malú Áziu a Macedónsko, napísal Ignác sedem listov rôznym kresťanským obciam vrátane rímskej, ako aj biskupovi Polykarpovi zo Smyrny. Tieto listy sú dodnes cenným zdrojom teologického poznania, obzvlášť jeho učenia o jednote Cirkvi, Eucharistii a úlohe biskupov. Predstavujú jedno z najstarších svedectiev o štruktúre Cirkvi. Podčiarkuje v nich monarchickú úlohu biskupa ako duchovného vodcu, ohlasovateľa viery a správcu sviatostí. Kladie tiež dôraz na skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii a význam napodobňovania Kristovho utrpenia. Ako prvý cirkevný otec použil názov Katolícka cirkev na označenie univerzálnej jednoty kresťanov.
V liste rímskym kresťanom ich biskup Ignác prosí, aby sa nepokúšali zabrániť jeho mučeníctvu, pretože túži nasledovať Krista až na kríž a chce byť „pšeničným zrnom pomletým zubami divých zvierat na čistý chlieb pre Krista“.
Svätý Ignác zomrel mučeníckou smrťou 20. decembra 107 vo Flaviánovom amfiteátri, dnes známom ako Koloseum. Podľa podania zostalo z jeho tela iba srdce a niekoľko kostí. Jeho relikvie preniesli do Antiochie, odkiaľ ich neskôr presunuli do Ríma, kde sa nachádzajú v Bazilike svätého Klementa.
