Na Vianoce roku 1223 – presne pred 801 rokmi – sa v mestečku Greccio neďaleko Ríma udiala mimoriadna udalosť. Zrodila sa tradícia stavania jasličiek alebo betlehemov.
Pôvod vianočných jaslí nachádzame predovšetkým v niektorých detailoch Ježišovho narodenia v Betleheme, ako nám ho opisujú evanjeliá. Evanjelista Lukáš jednoducho hovorí, že Mária „porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci“ (Lk 2,7).
Prvé výtvarné stvárnenie scény nachádzame už v rímskych Katakombách svätej Priscily z 3. storočia.
Zobrazovanie narodenia Ježiša Krista je veľmi stará prax, ktorá sa začala jednoduchými štylizovanými kresbami a potom sa v priebehu storočí vyvinula do skutočného umeleckého prejavu. Udalosť zaujala predstavivosť maliarov a sochárov, ktorí významne prispeli k tomu, že si získala miesto v centre pozornosti kostolov, múzeí a salónov.
Od Greccia sa tak betlehem stal populárnou tradíciou, ktorá sa rozšírila po celom strednom Taliansku a regióne Emília. V priebehu 15. storočia sa betlehem dostal do Neapola a v nasledujúcich desaťročiach – najmä na základe výzvy, ktorú pápež Pavol III. adresoval veriacim prostredníctvom Tridentského koncilu (1545 – 1563) – získal miesto aj v šľachtických domoch, a to v podobe ornamentov alebo miniatúrnych kaplniek.
V 15. storočí sa jasličky so živými hercami alebo so sochami Ježiša, Márie a Jozefa začali objavovať na námestiach stredovekých miest pri predvádzaní vianočných mystérií.
V 16. storočí rozširovali betlehemskú tradíciu po Európe okrem františkánov už aj jezuiti. Výjavy narodenia Krista alebo klaňania Troch kráľov sa preniesli z reliéfov gotických oltárov do priestoru. Drevené figúrky chrámových betlehemov postupne dosiahli veľkosť človeka.
Na území dnešného Slovenska sa prvé betlehemy začali objavovať od 14. storočia. Tento zvyk priniesli františkáni, ktorí prišli na naše územie koncom 13. storočia. Spočiatku sa výjavy narodenia Krista alebo klaňania Troch kráľov nachádzali na gotických krídlových oltároch. Postupne umelci preniesli jednotlivé postavy do priestoru. Známe sú drevené sochy od Majstra Pavla z Levoče alebo z Baziliky minor svätého Egídia v Bardejove.
Živé jasličky spoznali v 15. storočí obyvatelia Prešporka i Banskej Štiavnice. Najväčší rozmach však betlehemy zaznamenali koncom 18. storočia. Na západe Slovenska mali svoje miesto v kúte izby na stole prikrytom sviatočným obrusom alebo na zemi. Tým sa hovorilo izbové.
V období baroka sa v kostoloch stavali honosné betlehemy v životnej veľkosti. S postupným rastom počtu figúrok sa však ich rozmery zmenšovali. K Svätej rodine pribúdali anjeli, Traja králi, pastieri a ďalšie postavy aj zvieratá. Koncom 18. storočia vydal cisár Jozef II. nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemy pre prílišnú honosnosť a nákladnosť. Tento úradný zásah znamenal paradoxne masový rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali stavať doma. Keďže autormi domácich betlehemov boli neškolení rezbári, hovoríme o ľudových betlehemoch.
Vráťme sa k počiatkom vianočných jaslí, ktoré sú nám také blízke. Predstavme si, že sa nachádzame v talianskom mestečku Greccio neďaleko Rieti. Svätý František sa tam zastavil pravdepodobne na spiatočnej ceste z Ríma, kde 29. novembra 1223 dostal potvrdenie svojej reguly od pápeža Honória III.
František predtým navštívil Svätú zem a jaskyne v Grecciu mu pripomenuli krajinu v Betleheme. Mohlo to byť aj tak, že „chudáčika z Assisi“ sa dotkli mozaiky rímskej Baziliky Santa Maria Maggiore, ktoré blízko miesta, kde sa podľa starobylej tradície uchovávajú drevené súčasti jaslí, zobrazujú narodenie Ježiša.
Františkánske Pramene detailne opisujú, čo sa vtedy stalo v Grecciu. Pätnásť dní pred Vianocami požiadal František jedného z miestnych mužov, ktorý sa volal Ján, aby mu pomohol uskutočniť sen „oživiť spomienku dieťaťa, ktoré sa narodilo v Betleheme; uvidieť natoľko, nakoľko je to len možné mojimi telesnými očami; to nepohodlie jeho detských potrieb; to, ako ležal v jasliach, a to, ako v blízkosti vola a osla, čo stáli pri ňom, bol položený na posteľ zo sena.“ Jeho verný priateľ hneď išiel pripraviť všetko, o čo ho svätec požiadal.
Dňa 25. decembra prišli do Greccia bratia z rôznych končín spolu s ľuďmi z miestnych usadlostí, ktorí doniesli kvety a fakle na osvetlenie tej svätej noci. Keď dorazil František, našiel jasle naplnené senom, vola a osla. Všetci, čo tam boli, zažili novú a neopísateľnú radosť v priebehu vianočného výjavu. Kňaz potom slávnostne celebroval Eucharistiu nad jasľami, a poukázal tak na spojenie medzi vtelením Božieho Syna a Eucharistiou. V Grecciu neboli žiadne sochy; scénu betlehemských jaslí spolu inscenovali a prežili všetci, čo tam boli.
Zrodenie slovanskej liturgie má tiež svoj vzťah k udalosti Narodenia. Aký? Žitie Konštantínovo hovorí: „Pápež, prijmúc knihy slovenské, posvätil ich a položil na oltár v Chráme Svätej Márie, ktorý sa volá Fatné, a spieval s nimi liturgiu.“ (ŽK XVI) Fatné po grécky znamená jasle. Týmto výrazom je označená Bazilika Santa Maria Maggiore. V nej sa totiž pod hlavným oltárom v striebornej skrini za kovovou platňou nachádzajú podľa tradície pozostatky jasličiek, v ktorých bol uložený malý Ježiš v Betleheme. Na tomto oltári boli schválené naše liturgické knihy a tu prvýkrát oficiálne znela liturgia v reči našich predkov.
Spomenuté jasličky v Bazilike Santa Maria Maggiore sa skladajú z piatich kúskov dnes už starobou sčernalého sykomorového a javorového dreva o rozmeroch 80 cm×5 cm (1 kus) a 70 cm×5 cm (4 kusy) so zárezmi umožňujúcimi sformovanie jaslí v tvare písmena X. Dnes ich môžeme vidieť vystavené pod hlavným oltárom v skleneno-striebornom relikviári od majstra Valadiera. Tento relikviár nahradil predchádzajúci, ktorý bol zničený počas napoleonskej okupácie Ríma.
Relikvie jaslí boli prinesené do Ríma z Betlehema, ale presný dátum a okolnosti prenesenia nie sú historicky známe a jednoznačné. Niektorí autori spájajú existenciu relikvií jasličiek s činnosťou svätej Heleny, matky cisára Konštantína, ktorej vďačíme aj za nájdenie pozostatkov Svätého kríža, dnes uložených v rímskej Bazilike Svätého kríža v Jeruzaleme.
Podľa iných autorov je pravdepodobnejšie, že pozostatky betlehemských jaslí sa dostali do Ríma zásluhou jeruzalemského patriarchu svätého Sofrónia (+ 638), ktorý ich odniesol z Betlehema po tom, čo túto oblasť obsadili vyznávači islamu. Do Ríma sa dostali za čias pápeža Teodora I. (642 – 649), jeruzalemského rodáka.
V samotnom Betleheme je doložená úcta jasličiek už v 3. storočí. Spomína ich Origenes (185 – 254), keď hovorí, že „v Betleheme sa nachádza jaskyňa (speluncum), v ktorej sa narodil Ježiš, a jasle, v ktorých ležal zavinutý do plienok“ (Contra Celsum PG 11,765).
Okolo roku 404 dosvedčuje úctu k jasličkám v Betleheme aj svätý Hieronym (Apol. ad libros Rufini 3,22 PL 23,473).
