Zdá sa, že byť kresťanom je jednoduché – stačí čítať Písmo a robiť to, čo je tam napísané. Nič viac ti k svätosti nechýba. Aj takto môže znieť teológia mnohých ľudí, ktorí sa identifikujú ako kresťania. Problém nastane, ak to človek naozaj urobí a vezme Bibliu vážne. Otvorením tejto knihy sa jeho problémy nebudú zužovať.
Neskúsený čitateľ, hľadajúci priamočiare vyšliapané chodníky, zostane sklamaný. Dočíta sa napríklad, že „Boh tak miloval svet“… Povzbudený láskou Boha, ktorý tak miluje svet, v ktorom žijem, som nadšený. Mať Boha, ktorý miluje moje Slovensko, moju rodinu a môj dom, miluje hory a mestá, miluje jedlo, tanec a spev až do takej miery, že sa stal človekom, aby mohol mať účasť na všetkom, čo je ľudské.
Povzbudený týmito slovami chcem vedieť o tomto skvelom Bohu viac. Obrátim zopár listov a čítam: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska.“
Toto protirečenie môže byť náhodné, a tak obrátim zopár listov v Jánovom evanjeliu a v jeho 10. kapitole sa dočítam: „Ja a Otec sme jedno.“ Po pár riadkoch čítam: „Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam – a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, pretože Otec je väčší ako ja.“
Máloktorá kniha má také množstvo interpretácií ako tento svetový bestseller. Z máloktorej knihy si toľko rozličných ľudí dokáže vybrať to, čo sa mu hodí. A to, čo je nezrozumiteľné, alebo dokonca v protiklade k mojim obľúbeným pasážam, môžem ľahostajne cenzurovať. Takto môžem prežiť celý svoj život, zredukovaním Svätého písma na pár riadkov o láske a milosrdenstve.
Toto vysvetľuje, prečo existuje toľko rôznych, dokonca protichodných interpretácií Písma. Môžete sa dokonca stretnúť s ateistami, ktorí neveria v Boha, no majú svoj vlastný pohľad na to, čo Biblia hovorí. Ako sa teda môžeme posunúť od toho, čo si myslíme, že Písmo znamená, k tomu, čo skutočne znamená?
V 8. kapitole Skutkov apoštolov sa stretneme s etiópskym eunuchom, ktorý čítal Písmo, konkrétne starozákonnú Knihu proroka Izaiáša. Boh prehovoril k apoštolovi Filipovi a povedal mu, aby sa k eunuchovi priblížil. Keď to Filip urobil, spýtal sa eunucha: „Rozumieš tomu, čo čítaš?“ A tento muž, ktorý zastával dôležitú pozíciu pod etiópskou kráľovnou, odpovedal s neuveriteľnou múdrosťou a pokorou: „Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí?“
Uvedomil si, že bez správneho vysvetlenia je veľmi ľahké zle pochopiť Písmo. A nebol by prvým človekom, ktorý Písmo nepochopil. V skutočnosti ani samotní učeníci to nemali celkom jasné. V 24. kapitole Evanjelia podľa Lukáša čítame o dvoch z nich, ako kráčali, zlomení srdcom, po ceste do Emauz. Ježiša Krista, ich milovaného učiteľa a priateľa, ukrižovali len pred pár dňami. Oni predali všetko, čo mali, aby ho nasledovali, a on ich takto „podrazil“.
Keď sa k nim priblížil tretí človek a spýtal sa, prečo sú smutní, učeníci hovorili o všetkom, čo sa Ježišovi stalo, nazývajúc ho mocným prorokom. Hovorili o tom, ako dúfali, že on bude ten, kto vykúpi Izrael, no namiesto toho bol ukrižovaný, čo bolo veľmi sklamaním. A akoby to nebolo dosť mätúce, povedali, že niektorí z učeníkov išli do Kristovho hrobu, ale jeho telo nenašli.
Nato im nerozpoznaný Ježiš povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A potom, ako uvádza evanjelium, otvoril Písmo a učeníkom ukázal všetky veci, ktoré sa ho týkali.
Inými slovami, Kristus sám povedal, že ak by učeníci porozumeli slovám prorokov (čo dnes nazývame Starý zákon), vedeli by, že prišiel trpieť na kríži a vstúpiť do svojej slávy. Na pochopenie slov Písma však potrebovali špeciálny kľúč na výklad: samotného Krista.
Svätý Irenej vo svojom klasickom diele Proti herézam hovorí, že Písmo je ako mozaika kráľa. Avšak je možné rozobrať drahokamy a kamene mozaiky a usporiadať ich tak, že vytvoria iný obraz: obraz psa. Sú to tie isté kúsky, ale pochopené cez iný výkladový kľúč – cez psa namiesto kráľa. Kľúčom k pochopeniu Božieho slova je samotné Božie slovo v tele, samotný Ježiš.
Etiópsky eunuch z 8. kapitoly Skutkov apoštolov to pochopil. Uvedomil si, že žiadne verše, kapitoly a knihy Písma mu nedávajú zmysel, ak mu niekto neukáže, ako ich pochopiť. Ak mu niekto nedá výkladový kľúč. Cirkev tento kľúč dostala na ceste do Emauz od samotného Krista. A Cirkev tento kľúč používa dodnes.
Tento kľúč použili evanjelisti a apoštoli na spísanie evanjelií a listov, ktoré tvoria Nový zákon. Je to kľúč, ktorý Cirkev použila na rozlíšenie, ktoré knihy by mali a ktoré by nemali byť v Biblii.
Je namieste položiť si otázku, ako tento kľúč získať. Stačí jednoducho „mať osobný vzťah s Ježišom“ a potom pristupovať k Písmu sami?
Svätí Peter a Pavol, ktorých nazývame piliermi apoštolov, mali, dalo by sa povedať, celkom nadpriemerný vzťah s Kristom, napriek tomu ich vlastné chápanie toho, kto Kristus je a čo o ňom hovorí Písmo, sa nezaobišlo bez vedenia Cirkvi.
Svätý Peter napríklad poznal Krista roky, bol jedným z Pánových učeníkov. Napriek tomu v 2. kapitole Listu Galaťanom čítame o tom, ako svätý Pavol musel svätého Petra konfrontovať a napraviť. Bol to čas, keď svätý Peter nesprávne pochopil, čo Písmo hovorí o Božom ľude.
A svätý Pavol, hoci sa stretol so vzkrieseným Pánom na ceste do Damasku – v pravdepodobne najdramatickejšom obrátení v Novom zákone –, takisto potreboval byť sviatostne pripojený k telu Kristovmu a prijať pokyny od tých, ktorí už boli v Cirkvi. V 9. kapitole Skutkov apoštolov čítame o Pavlovej konverzii a o tom, ako ho Pán poslal k Ananiášovi a ďalším učeníkom v Damasku, aby bol pokrstený a zostal s nimi niekoľko dní.
Napriek tomu, akí boli obaja dôležití, ani Peter, ani Pavol neboli nezávislí kresťania, ktorých osobný vzťah s Kristom by nejakým spôsobom zaručoval, že to, čo hlásali alebo učili, bola plnosť pravdy bez toho, aby to bolo tiež prinesené a testované v rámci tela Cirkvi.
Ani Peter, ani Pavol neboli neomylní. Žiadna osoba samotná nie je neomylná. Peter a Pavol uctievali Krista spolu so svojimi spolukresťanmi v Cirkvi a slúžili ako členovia Cirkvi. A ako sme už predtým hovorili, keď vznikli spory, apoštoli sa zhromaždili na koncile, aby sa otvorili Duchu Svätému a určili pravdu nie ako izolovaní jednotlivci, ale ako jedno telo – telo Kristovo.
Toto zhromaždenie, toto spojenie, ktoré zdieľame ako jedno telo Kristovo, je kľúčové, keď ide o čítanie a interpretáciu Písma, Božieho slova.
Dalo by sa povedať, že nemáme Cirkev preto, lebo máme Bibliu. Máme Bibliu preto, lebo máme Cirkev. Božie slovo nie je niečo, čo jednoducho berieme do vlastných rúk a snažíme sa interpretovať sami. Je to niečo, čo sme prijali. Preto sa pri každom krste číta úryvok z Pavlovho Listu Galaťanom: „Lebo všetci, čo ste boli pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli.“
Lebo sme sa stali členmi Kristovho tela, keď sme sa obliekli do Krista a prijali všetko, čo má pre nás pripravené. A toto zahŕňa nielen Písmo, ale aj výkladový kľúč k nemu – výkladový kľúč, ktorý nám dal Kristus
