Stanley Francis Rother sa narodil 27. marca 1935 v mestečku Okarche v štáte Oklahome v Spojených štátoch amerických ako najstaršie zo štyroch detí pôvodom nemeckého farmára Franza Rothera a Gertrúdy, rodenej Smithovej. Pokrstený bol dva dni po narodení vo farskom Kostole Najsvätejšej Trojice v Okarche, ktorý neskôr s rodinou navštevoval.
Od útleho veku sa venoval poľnohospodárskym prácam a štúdiu na katolíckej škole v rodnom meste. Bol aj zdatným športovcom. V kostole posluhoval ako miništrant. K prvému svätému prijímaniu pristúpil 22. apríla 1942 a birmovaný bol 4. apríla 1948.
Počas štúdia na strednej škole začal Stanley skúmať svoje povolanie. Po určitom čase rozlišovania nastúpil v septembri 1953 do Seminára svätého Jána v texaskom San Antoniu. Od septembra 1956 pokračoval v štúdiu v Seminári nanebovzatia Panny Márie v tom istom meste.
Jeho povaha však oveľa viac tiahla k praktickým záležitostiam než k študijným predmetom, a tak čelil niekoľkým problémom. Aby toho nebolo málo, v tom čase sa učebná látka prednášala výlučne v latinčine, jazyku, ktorý sa vôbec nevedel naučiť.
Keďže mal veľmi slabé známky, požiadali ho, aby seminár opustil. Po konzultácii s monsignorom Victorom Reedom, biskupom vtedajšej Diecézy Oklahoma City a Tulsa, dostal Stanley druhú šancu: od septembra 1959 bol prijatý do Seminára Mount St. Mary’s Seminary v Emmitsburgu v štáte Maryland.
Uprostred ďalších ťažkostí bol 2. júna 1962 vysvätený za subdiakona a 15. septembra toho istého roka za diakona. Nakoniec ho 25. mája 1963 v Katedrále Panny Márie Ustavičnej pomoci v Oklahoma City, hlavnom meste jeho rodného štátu, vysvätili za kňaza.
Päť rokov slúžil otec Stanley ako kaplán. Od roku 1963 do roku 1965 vo Farnosti svätého Viliama v Durante, kde sa naňho spomínalo ako na tichého a pokojného muža, ktorý často pozýval miništrantov, aby kosili trávnik a venovali sa rôznym drobným prácam. Aby dobre poznal svojich farníkov, veľmi často chodieval stolovať do rodín a zúčastňoval sa na letných táboroch.
V rokoch 1965 až 1966 bol pridelený do Farnosti svätého Františka Xaverského v Tulse, druhom najväčšom mesta štátu. V roku 1966 bol vymenovaný za kaplána Katedrály Svätej rodiny v Tulse, ale už v septembri 1966 určili mu za pôsobisko Farnosť Corpus Christi v hlavnom meste.
Medzitým v roku 1962 pápež svätý Ján XXIII. požiadal diecézy Spojených štátov o podporu latinskoamerických cirkví. Diecéza Oklahoma City a Tulsa odpovedala na jar 1964 vyslaním skupiny kňazov, mníšok a laikov pod vedením otca Ramóna Carlína. Ich cieľom bolo Santiago Atitlán, mesto nad rovnomenným jazerom, ležiacim vo výške vyše 1 500 metrov nad morom medzi dvoma sopkami v juhozápadnej Guatemale: územie šokujúcej krásy, stále nedotknuté. Obýva ho domorodé obyvateľstvo Tz’utujil, jedna z dvadsaťjeden etnických skupín pochádzajúcich zo starovekých Mayov, evanjelizovaných už v 16. storočí, ale v tom čase najmenej päťdesiat rokov bez duchovnej pomoci.
Otec Ramón Carlín, ktorý sa venoval prepisu jazyka Tz’utujil, neskôr opustil misiu a pracoval v novom lingvistickom inštitúte v guatemalskej Antigue. Preto bolo potrebné, aby ho niekto nahradil, a tak v roku 1968 odišiel otec Stanley Rother, ktorý sa prihlásil dobrovoľne.
Otec Stanley ako misionár v Guatemale veľmi skoro nadviazal vzťahy s ľuďmi zo Santiaga Atitlánu. Keďže jeho prvé krstné meno bolo do domorodého jazyka ťažké preložiť, nazýval sa druhým: Francisco v španielčine, Apla’s v jazykovej úprave tz’utujil.
Napriek predchádzajúcim ťažkostiam s latinčinou tvrdo pracoval, aby sa naučil španielčinu a domorodý jazyk a mohol komunikovať so svojimi veriacimi: z tohto dôvodu sa rozhodol žiť v miestnej rodine. Naučil sa to tak rýchlo, že dokončil preklad Nového zákona, ktorý začal jeho predchodca, a neskôr aj preklad lekcionára a misála, aby mohol sláviť omšu v tz’utujil.
Obyvateľstvo Santiaga žilo v chatrčiach pozostávajúcich z jednej izby a živilo sa tým, čo sa dalo dopestovať na malých pozemkoch. Otec Stanley využil svoju farmársku minulosť a osobne pomáhal na poliach, zavádzal pestovanie rôznych plodín a vybudoval zavlažovací systém. Neskôr založil aj poľnohospodárske družstvo.
Neustále navštevoval svojich veriacich, jedával s nimi a staral sa o chorých, pre ktorých otvoril Hospitalito, malú nemocnicu. Ďalším z jeho úspechov bolo rádio na pôde misie, ktoré vysielalo vzdelávacie programy – jazyky i matematiku – a nedeľnú svätú omšu.
Počas rokov služby otca Stanleyho zúrila v Guatemale občianska vojna. Vláda prezidentov Fernanda Romea Lucasa Garcíu a Efraína Ríosa Montta, podporovaná Spojenými štátmi americkými s ich záujmami, nerozlišovala medzi partizánmi a sociálnymi pracovníkmi: z tohto dôvodu boli zabité aj tisíce katolíkov pre ich poslanie podporovať človeka.
Isté obdobie sa násilie obmedzovalo na mestá, ale v krátkom čase sa dostalo aj do hôr. Mnohí katechéti zmizli, zatiaľ čo ďalších veriacich našli mŕtvych so známkami mučenia na okraji ciest. Rozhlasová stanica, ktorú založil otec Stanley, bola tiež vyrabovaná a jej manažér mučený a zabitý.
Obyvateľstvo pri hľadaní útočiska často prichádzalo do kostolov, aby tam prespalo. Diego Quic’ Apuchan, vedúci katechétov v Santiagu Atitlán, urobil to isté, keď sa objavil na jednom zo zoznamov ľudí, čo mali byť odstránení eskadrami smrti, ktorý koloval v krajine koncom roka 1980. Bol však unesený večer 5. januára 1981 pod očami otca Stanleyho a ďalších farníkov, ktorí sa mu ponáhľali na pomoc.
Vo svojich listoch z toho obdobia otec Stanley zaznamenal svoje rastúce utrpenie. V liste z júla 1980, adresovanom svojmu priateľovi Frankiemu Williamsovi, bývalému dobrovoľníkovi v Guatemale, napísal: „Počas mojej neprítomnosti bol v Quiche zabitý ďalší kňaz. Od začiatku mája je to tretí. Ďalší bol unesený a pravdepodobne je mŕtvy. A čo máme v tejto situácii robiť? Nemôžeme robiť nič iné, len pokračovať v našej práci, ísť vpred so sklonenou hlavou, kázať evanjelium lásky a nenásilia a tak ďalej.“
Hoci sa obával skutočných dôsledkov svojho kázania a ohlasovania ďalších misionárov, v tom istom liste uzavrel: „Boh sa postará o svojich, ak sme v tejto skupine. Nič sa nestane okrem toho, čo sa musí stať. To všetko je súčasťou Jeho veľkého plánu.“
V decembri 1980 dvoje noviny domovskej diecézy otca Stanleyho informovali o jeho poslednom vianočnom liste. Obsahoval výzvu, ktorá bola zároveň vyhlásením zámeru: „Musíme si dávať pozor, kam ideme a čo komu hovoríme. Nedávno som dostal pekný kompliment, keď sa údajná hlava cirkvi a mesta sťažovala, že ‚otec bráni ľud‘. Chce ma vyhostiť za moje hriechy. Toto je jeden z dôvodov, prečo ostávam napriek hrozbe fyzického ublíženia: pastier nemôže utiecť pri prvom náznaku nebezpečenstva. Modlite sa za nás, aby sme boli znamením Kristovej lásky k týmto ľuďom, aby ich naša prítomnosť medzi nimi posilnila, aby znášali tieto utrpenia v príprave na príchod Kráľovstva.“
Začiatkom roku 1981 Rothera varovali, že jeho meno je na ôsmom mieste v zozname cieľov pravicových eskadier smrti a že by mal okamžite opustiť Guatemalu, ak chce zostať nažive. Z tohto dôvodu najprv hľadal útočisko v presúvaní sa z domu do domu, ale pre väčšiu bezpečnosť sa chtiac-nechtiac ešte v januári vrátil na čas do Oklahomy. Rodina a priatelia by si ho radi nechali doma dlhšie, ale často ho prekvapovali, ako stojí pri okne s pohľadom strateným na obzore. Bratovi Tomovi zopakoval predstavu, ktorú už vyjadril v liste: „Musím sa vrátiť a to je všetko. Pastier nemôže utiecť.“
Nakoniec so súhlasom biskupa sa misionár mohol vrátiť do Santiaga Atitlán včas na slávenie Veľkého týždňa roku 1981. O tri mesiace v noci 28. júla 1981 okolo jednej hodiny traja ozbrojení muži potichu vstúpili do budovy fary a kráčali smerom k izbe otca Stanleyho na hornom poschodí. Miestnosť našli prázdnu, a tak sa začali prechádzať po dome, až kým nenatrafili na Francisca Bocela, mladučkého brata otca Pedra Bocela, misionárovho spolupracovníka.
Pod hrozbou, že ho zabijú, ak ich za otcom Stanleym nezavedie, vydesený chlapec urobil, čo mu bolo povedané. Zaviedol troch ozbrojených mužov na prvé poschodie a zaklopal na dvere pri schodisku: „Otče,“ zamrmlal, „hľadajú ťa.“ Otec Stanley vstal z postele a s najväčšou pravdepodobnosťou krátko preskúmal situáciu: mohol utiecť oknom, ale ak by to urobil, Francisco by zomrel. Hneď potom otvoril dvere. Kým Francisco vybiehal po schodoch, počul zvuk šarvátky a misionárovo zvolanie: „Zabite ma tu!“ Okamžite sa ozval výstrel, potom ďalší.
Zabitie štyridsaťšesťročného otca Stanleyho obyvateľov Santiaga Atitlán šokovalo. Mnohí sa spontánne zhromaždili na námestí pred kostolom a v tichosti sa modlili. Pitvou jeho mŕtvoly sa zistilo, že jedna guľka mu prerazila čeľusť, ale smrteľný výstrel zasiahol jeho pravý spánok. Modriny na rukách naznačovali, že pred zabitím skutočne bojoval.
Správa o jeho zabití sa dostala k jeho rodine o niekoľko dní neskôr. Pohreb sa konal v Oklahome a telo pochovali na Cintoríne Najsvätejšej Trojice v misionárovom rodisku. Jeho srdce a fľaštičku s krvou uložili v Kostole svätého Jakuba v Santiagu Atitlán, kým miestnosť, kde ho zabili, premenili na kaplnku.
Povesť otca Stanleyho o mučeníctve zostala živá a pôsobila v Guatemale aj v jeho rodnej Oklahome. Z tohto dôvodu bolo rozhodnuté otvoriť kauzu blahorečenia, aby sa zistilo, či k zabitiu skutočne mohlo dôjsť z nenávisti voči katolíckej viere. Diecéza Sololá-Chimaltenango, na území ktorej sa nachádza Santiago Atitlán, sa nemohla dať k dispozícii na začiatok diecéznej fázy, avšak 3. septembra 2007 sa získalo povolenie, aby sa proces uskutočnil v Diecéze Oklahoma City. O mesiac neskôr 3. októbra sa začala diecézna fáza, ktorá sa skončila 20. júla 2010; medzitým 25. novembra 2009 prišlo vyrozumenie zo Svätej stolice, že voči tomu nemá námietky. Dekrét potvrdzujúci dokumenty diecézneho vyšetrovania nesie dátum 16. marca 2012.
Tzv. Positio super martyrio, prednesené v roku 2014 Kongregácii pre kauzy svätých, preskúmali teologickí konzultori 14. júna 2015. Nakoniec 1. decembra 2016 pápež František schválil vyhlásenie dekrétu, ktorým mohol byť otec Stanley Francis Rother skutočne vyhlásený za mučeníka.
10. mája 2017 boli telesné pozostatky misionára exhumované z Cintorína Najsvätejšej Trojice v Okarche, podrobené kánonickému skúmaniu a nakoniec znovu pochované v kaplnke na Cintoríne Resurrection Cemetery v severozápadnej časti Oklahoma City.
Blahorečenie sa konalo 23. septembra 2017 v kongresovom centre Cox Convention Center v Oklahoma City. Obradu z poverenia Svätého Otca predsedal kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých.
Otec Stanley je teda prvým oficiálne uznaným americkým mučeníkom vôbec, ako aj prvým kandidátom oltára severoamerickej národnosti a navyše kňazom, ktorý bol blahorečený. Je zároveň len druhou osobou, ktorá bola blahorečená na pôde Spojených štátov amerických. Tou prvou vôbec bola rehoľná sestra Miriam Terézia Demjanovičová, dcéra gréckokatolíckych rusínskych prisťahovalcov, narodená v meste Bayonne v americkom štáte New Jersey.
