Rímskokatolícka cirkev si 27. februára pripomína sviatok svätého Gabriela od Bolestnej Panny Márie, mladého rehoľníka z Kongregácie pasionistov.
Gabriel, vlastným menom Francesco Possenti, sa narodil 1. marca 1838 v talianskom Assisi ako jedenáste z trinástich detí. Pochádzal z váženej rodiny — jeho otec Sante Possenti pôsobil ako právnik a vládny úradník. Už v detstve zažil niekoľko strát: po presťahovaní rodiny do neďalekého Spoleta mu zomreli dve sestry i matka.
Mladý Francesco bol známy svojou inteligenciou, srdečnosťou a zmyslom pre módu. Mal rád spoločenské udalosti, zúčastňoval sa na báloch a získal si povesť šarmantného mladíka. Napriek tomu v ňom rástlo volanie k zasvätenému životu. Po viacerých závažných ochoreniach, počas ktorých Bohu na oplátku sľuboval vstup do rehole, a po dramatickom duchovnom zážitku počas ďakovnej procesie so sochou Panny Márie v Spolete sa napokon odhodlal odpovedať kladne na Božie volanie.
Napriek počiatočnému odporu otca v roku 1856 vstúpil do rehole pasionistov, kde prijal meno Gabriel od Bolestnej Panny Márie. Ako rehoľník viedol jednoduchý, ale horlivý život, dodržiavajúc pravidlá s veľkou precíznosťou. Vynikal v štúdiu i v duchovnom zápase a jeho najväčšou láskou bola Panna Mária, ktorej bolesti vnímavo rozjímal a napodobňoval v každodennom živote.
Jeho zasvätenie Bohu bolo poznačené utrpením — počas štúdia v kláštore v Isola del Gran Sasso v regióne Abruzzo sa u neho prejavili prvé príznaky tuberkulózy. Hoci vedel, že jeho život sa blíži ku koncu, prijal chorobu s radosťou a považoval ju za spôsob, ako sa pripraviť na stretnutie s Bohom.
Zomrel 27. februára 1862 vo veku 23 rokov s úsmevom na tvári, držiac v rukách obraz Panny Márie. Svedkovia jeho odchodu zo sveta tvrdili, že v poslednom okamihu videl samotnú Božiu Matku.
Jeho duchovný odkaz sa šíril rýchlo a vďaka zázrakom, ktoré sa pripisovali jeho príhovoru, bol v máji 1908 blahorečený pápežom Piom X. a krátko po skončení prvej svetovej vojny v máji 1920 svätorečený pápežom Benediktom XV. Tento pápež ho zároveň vyhlásil za patróna katolíckej mládeže, študentov a tých, čo sa pripravujú na kňazstvo. V roku 1959 ho pápež Ján XXIII. vyhlásil aj za patróna regiónu Abruzzo, kde prežil posledné dva roky života.
Dodnes jeho hrob v Isola del Gran Sasso priťahuje ročne milióny pútnikov. Najmä talianska mládež ho vníma ako svoj vzor čistoty, pokory a vernosti povolaniu. Každoročne v marci zhruba 100 dní pred skúškami dospelosti prichádzajú k jeho relikviám tisíce budúcich maturantov prosiť ho o príhovor za ich úspešné zvládnutie.
