V blízkosti pravoslávneho chrámu svätého Juraja v Nachabine pri Moskve bol 12. októbra odhalený nový pamätník „padlým bojovníkom“. Sochu, ktorá znázorňuje Krista a ruského vojaka, posvätil biskup Foma (Mosolov) a celé podujatie bolo sprevádzané slovami o „duchovnom spojení generácií“.
Podľa ruského teológa a publicistu Sergeja Čapnina, bývalého redaktora oficiálneho časopisu Moskovského patriarchátu, však nejde o pietny akt, ale o ďalší krok v zneužívaní pravoslávnej viery na legitimizáciu vojny proti Ukrajine.
Kristus a ozbrojený vojak
Autorom myšlienky pamätníka je kňaz a bloger Pavel Ostrovskij, ktorý pôsobí v Nachabine a má viac ako milión sledovateľov na sociálnych sieťach. Podľa vlastných slov chcel vytvoriť miesto, kde by príbuzní padlých vojakov mohli prísť, pomodliť sa a nájsť útechu.
Sochu navrhla mladá umelkyňa Kristina Sokolovová. Kompozícia zobrazuje Krista, ktorý sa skláňa k vojakovi v uniforme s pištoľou a granátom na opasku a pozdvihuje ho zo zeme. Motív jasne vychádza z ikonografie „Zostúpenia do podsvetia“, na ktorej Kristus vyvádza Adama a Evu zo smrti k večnému životu.
Čapnin upozorňuje, že v novej verzii sa Adam mení na ruského vojaka a Eva úplne zmizne. Ide tak o vedomú manipuláciu s posvätným obrazom, ktorá namiesto všeobecného vzkriesenia ľudstva zobrazuje „vzkriesenie“ vojaka padlého vo vojne.
„Ak Kristus podáva ruku nie Adamovi, ale ozbrojenému vojakovi, potom sa univerzálne posolstvo spásy mení na teológiu impéria,“ píše Čapnin. „Smrť za vlasť sa tak stáva cestou do neba – a to je heréza.“
Posväcovanie násilia
Pamätník podľa Čapnina vizuálne stelesňuje slová patriarchu Kirilla, ktorý už na začiatku invázie vyhlásil, že ruskí vojaci padlí v boji získavajú odpustenie hriechov. Práve táto predstava, že smrť v mene štátu má spásny význam, podľa neho popiera podstatu kresťanstva.
„Chrám má byť miestom pokánia, nie heroizácie smrti,“ píše Čapnin. „Takéto pamätníky premieňajú svätyne na nástroje ideologickej mobilizácie a z náboženských symbolov robia masky, ktoré zakrývajú hriech.“
Kritizuje aj to, že sa do slávnosti aktívne zapájajú biskupi a kňazi, ktorí bez váhania spájajú evanjeliové výrazy o zmŕtvychvstaní a spáse s obrazom vojenskej obete. Podľa neho ide o hlboké teologické aj etické zlyhanie.
Cirkev ako nástroj zabudnutia
Čapnin upozorňuje, že Pravoslávna cirkev v Rusku sa čoraz častejšie používa ako nástroj kolektívneho zabudnutia – zabudnutia na pôvod vojny, na jej následky aj na utrpenie civilistov, z ktorých mnohí sú sami pravoslávni veriaci.
„Propaganda chce, aby sme v každom padlom videli hrdinu, nie vinníka,“ píše. „Ale kresťanská tradícia nie je kultom vojny a smrti. Je volaním k modlitbe za odpustenie, za milosrdenstvo a za zmierenie – pre všetky obete, nie pre tých, ktorí zabíjajú.“
V čase, keď v Rusku nie je možné viesť slobodnú diskusiu, Čapnin pripomína, že pravá cirkev má byť hlasom svedomia, nie zrkadlom štátnej ideológie. Jej poslaním nie je modliť sa za víťazstvo, ale za pokoj.
Spracované podľa publicorthodoxy.org.
