Zlaté kladivo, tri údery po čele, tri otázky, vážnosť chvíle, ticho. Pápež je mŕtvy. Takmer žiadny film o pápežovi sa nezaobíde bez rituálu kladiva. Tento zvyk je však už minulosťou. Po smrti pápeža Jána Pavla II. v roku 2005 zostalo kladivko na svojom mieste, pretože desať rokov predtým nariadil zrušenie tohto rituálu.
Čo sa stane namiesto toho, ak pápež zomrie? Ako ho pochovajú a kto bude mať teraz na starosti najmenší štát na svete?
Apoštolská konštitúcia Universi Dominici Gregis upravuje obdobie vakantného pápežského stolca a voľbu nového pápeža v konkláve. Dnes je v platnosti nariadenie vydané pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1996 s niektorými úpravami, ktoré vykonal pápež Benedikt XVI. v roku 2013. Ordo Exsequiarum Romani Pontificis (Obrad pohrebu rímskeho veľkňaza) určuje, ako bude pápež oplakaný a pochovaný.
Pápež František tento poriadok v roku 2024 výrazne zjednodušil a zefektívnil. „Obnovený obrad zdôrazňuje, že pápežov pohreb patrí pastierovi a Kristovmu učeníkovi, a nie mocnému mužovi tohto sveta,“ vysvetlil pri predstavení novej verzie arcibiskup Diego Ravelli, ktorý je zodpovedný za pápežské liturgické slávenia.
Keď pápež zomrie, správa sa musí šíriť. Existuje jasný reťazec informácií: Prefekt pápežskej domácnosti informuje o smrti pápeža kardinála komorníka a vedúceho kolégia kardinálov kardinála dekana. Dekan kolégia kardinálov potom informuje ostatných kardinálov, ako aj veľvyslancov Vatikánu a hlavy štátov po celom svete. Kardinál komorník zároveň informuje aj generálneho vikára Rímskej diecézy. Jeho úlohou je informovať Rimanov o smrti ich biskupa. Tradične sa rozozvučia zvony Večného mesta.
Úrad prefekta pápežskej domácnosti je momentálne neobsadený. Komorníkom je kardinál Kevin Farrell, kardinál dekan je Giovanni Battista Re, generálnym vikárom Rímskej diecézy je kardinál Baldassare Reina.
Kardinál komorník, zástupca Štátneho sekretariátu (v súčasnosti arcibiskup Edgar Peña Parra), pápežský ceremoniár (v súčasnosti arcibiskup Diego Ravelli), preláti z najužšieho okruhu pápeža, ako aj príbuzní a osobný lekár pápeža sa zhromažďujú pri smrteľnej posteli.
Počas týchto hodín je kardinál komorník obzvlášť dôležitý. Pápežovu smrť oficiálne vyhlási po tom, čo zosnulého trikrát osloví jeho menom – rodným menom, nie menom pápeža.
Fotografie mŕtveho pápeža sú vo všeobecnosti zakázané. Ak by sa mali fotografovať na dokumentačné účely, kardinál komorník to musí výslovne povoliť a môže tak urobiť len vtedy, ak je zabezpečené, že zosnulý je oblečený do svojho pontifikálneho rúcha.
Novinkou je, že smrť sa už nevyhlasuje pri smrteľnej posteli, ale v súkromnej kaplnke pápeža. Kardinál komorník sníme zosnulému pápežovi rybársky prsteň. Prsteň a pápežská olovená pečať sú neskôr v prítomnosti kolégia kardinálov rozbité. Kardinál komorník je tiež zodpovedný za zapečatenie pracovne a súkromných priestorov zosnulého. Po pápežovej smrti však nebude zapečatený celý pápežov byt: zamestnanci, ktorí zvyčajne bývajú v súkromnom byte, tam môžu zostať až do pápežovho pohrebu. Až potom by mal byť celý byt zapečatený.
Pápežov byt je prvou z troch staníc, z ktorých pozostáva proces pohrebu. Teraz bude uložený do rakvy tam, nie v Bazilike svätého Petra ako doteraz. Preto už nie sú potrebné máry canaletto, na ktoré bol predtým položený mŕtvy pápež. Namiesto troch rakiev sa teraz použijú len dve: jedná drevená rakva, vyrobená z cyprusového dreva, a vnútorná cínová rakva.
Do Ríma sú vzápätí zvolaní všetci kardináli vrátane tých nad 80 rokov, ktorí už voliť pápeža nebudú. Kardinál komorník tu zohráva dôležitú úlohu. Okrem iných záležitostí rozhodujú kardináli o termíne prevozu tela pápeža do Baziliky svätého Petra. Pohreb by sa mal uskutočniť medzi štvrtým a šiestym dňom po pápežovej smrti. Pápeža Jána Pavla II. pochovali v roku 2005 šesť dní po jeho smrti, pápežov Jána Pavla I. (1978) a Pavla VI. (1978) sedem dní po ich smrti.
Rakvu s telom zosnulého pápeža odvezú priamo na druhú zastávku do Baziliky svätého Petra; zastávka v Apoštolskom paláci sa vynecháva. Počas presunu sa modlia Litánie ku všetkým svätým. V Bazilike svätého Petra sa môžu veriaci rozlúčiť s pápežom pri otvorenej rakve. To je asi najvýraznejší rozdiel oproti predchádzajúcemu protokolu, podľa ktorého bol pápež vystavený na vyvýšenom katafalku so svojou berlou. Po novom už pápežova berla vedľa jeho rakvy nie je. Večer pred zádušnou omšou sa rakva zatvorí a nasledujúci deň sa slávi zádušná omša. Na záver bohoslužby sa opäť recitujú Litánie ku všetkým svätým v kratšej forme.
Tretie stanovište je miesto pochovania a pozostáva z prenesenia rakvy a samotného pochovania. Okrem zrušeného katafalku je tu očividné aj druhé veľké zjednodušenie: drevená rakva sa už neukladá do ďalších rakiev z olova a duba. Pápež František rozhodol, že nebude pochovaný v Bazilike svätého Petra, ale v Bazilike Santa Maria Maggiore.
V rakve sú uložené rôzne hrobové predmety: mince z pápežovho funkčného obdobia, jeho pálium a takzvané rogitum v kovovej kapsule: tento dokument v latinčine obsahuje podrobné biografické údaje, dôležité udalosti pontifikátu a spisy, ktorých je autorom.
Po pohrebe sa začína deväťdňové obdobie smútku, takzvané Novendiales. Počas týchto dní sa celebrujú zádušné sväté omše v Bazilike svätého Petra, na ktoré sú pozvaní všetci veriaci.
Počas vakantného pápežského stolca je vedenie Cirkvi v rukách kardinálov. Kolégium však nemá žiadnu právomoc ani jurisdikciu vo veciach, ktoré patria pápežovi. Zákony vydané pápežmi sa preto nesmú meniť. To platí aj pre predpisy upravujúce pápežské voľby. Generálne kongregácie určujú, kedy sa začne pápežská voľba. Zvyčajne je to pätnásť dní po smrti, najneskôr po dvadsiatich dňoch. Skorší začiatok je povolený, ak sú prítomní všetci pápežskí voliči.
Ako dlho bude konkláve trvať, to sa nedá s určitosťou predpovedať. V každom prípade potrebuje nový pápež na zvolenie dvojtretinovú väčšinu hlasov. Denne budú štyri kolá hlasovania. Ostatné konkláve netrvali dlho: voľba pápeža Jána Pavla II. si vyžiadala osem kôl hlasovania, kým voľba Benedikta XVI. iba štyri. Pápež František bol zvolený v piatom kole.
Zdroj: katholisch.de
