29. júla si Rímskokatolícka cirkev pripomína aj svätých súrodencov – Martu, Máriu a jej ich Lazára, ktorí boli podľa svedectva evanjelií priateľmi a učeníkmi Ježiša Krista. Tento vzácny hosť sa v dome troch súrodencov v Betánii, meste vzdialenom niekoľko kilometrov od Jeruzalema, zdržal najmenej trikrát.
Ešte pred niekoľkými rokmi patril 29. júl len svätej Marte. V roku 2021 sa však rozhodlo, že v tento deň sa budú pripomínať aj Mária a Lazár. „Pápež František, akceptujúc návrh tejto Kongregácie, rozhodol, že 29. júl bude zapísaný do všeobecného rímskeho kalendára ako pamiatka svätých Marty, Márie a Lazára“, oznámil kardinál Robert Sarah, vtedajší prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.
Svätá Marta je patrónkou nemožného, domova, penziónov; je tiež patrónkou kuchárov, gazdiniek, slúžok a hotelierov.
Mária – niekedy stotožňovaná s Máriou Magdalénou alebo so ženou, ktorá utrela Majstrove nohy parfumom – je patrónkou tých, ktorí žijú životom kontemplácie alebo modlitby, ako aj predajcov parfumov.
Svätý Lazár z Betánie je patrónom umierajúcich a núdznych.
Ježiš prechovával voči súrodencom osobitnú náklonnosť. Lazár bol adresátom najväčšieho Ježišovho zázraku, ktorý vykonal len pár dní pred svojou smrťou a vzkriesením.
Svätý evanjelista Ján v 11. kapitole svojho evanjelia zaznamenal, ako Lazár vážne ochorel a jeho sestry o tom upovedomili Ježiša, ktorý na túto informáciu nereagoval hneď a Lazár zomrel.
Dôvod, prečo sa veriaci obracajú na svätú Martu o pomoc v časoch núdze a ťažkostí, spočíva vo viere, ktorú adresovala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel.“ A potom s pevnou dôverou prosí Majstra, aby brata priviedol k životu: „Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ (Jn 11,22).
Výsledkom je, že štyri dni mŕtvy Lazár napokon vychádza z hrobu opäť živý. Je paradoxné, že tento zázrak nevyvolal len vlnu konverzií, ale aj nenávistných plánov zabiť Ježiša i čerstvo vzkrieseného Lazára.
Pri inej návšteve zas Pán Ježiš Marte adresoval známu výčitku: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, ale potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel a ten sa jej neodníme.“ (Lk 10,41-42)
Marta sa aj na základe tejto scény stala príkladom pre všetkých, ktorí chcú plniť svoje povinnosti s usilovnosťou a zodpovednosťou, Mária, jej sestra, je zas vzorom v potrebe modlitby a počúvania alebo rozjímania o Slove. Ak sa práca vykonáva bez lásky, chýba jej podstatný rozmer. Ak Boh nie je stredobodom, aj tie najušľachtilejšie odvádzajú od toho, čo je podstatné (porov. 1Kor 13).
Podľa Zlatej legendy po Ježišovom nanebovstúpení Martu, Máriu, Lazára spolu s inými Kristovými učeníkmi Židia chytili a posadili na loď bez vesiel, plachiet a kormidla, aby na mori zahynuli. Božím riadením sa však priplavili do Provensálska, kde Marta neďaleko Marseilles založila kláštor, v ktorom žila 30 rokov až do svojej smrti. Podľa tradície bola pochovaná v Tarascone a nad jej hrobom bol neskôr postavený chrám s jej patrocíniom.
S osobou svätej Marty sa viaže aj KongregáciaSestier svätej Marty, založená v roku 1894 v Antigonishi v Novom Škótsku (Kanada). Do povedomia verejnosti vstúpil tiež vatikánsky Dom svätej Marty postavený v roku 1996. Pápež Ján Pavol II. ho zamýšľal ako ubytovanie pre kardinálov-voliteľov počas konkláve. Po konkláve v roku 2013 v ňom pápež František zostal bývať.
Svätej Marte je na Slovensku zasvätený rímskokatolícky kostol v Hrašovíku.
Čo sa týka druhej smrti Lazára, existuje o nej viacero legiend. Niektoré z nich hovoria, že vzkriesený Lazár zomrel pokojne za vlády cisára Klaudia, ktorý vládol Rímskej ríši od roku 41 do roku 54. Iné legendy hovoria, že Lazár bol za cisára Domiciána (81-96) uväznený, pretože odmietol obetovať pohanským božstvám. Vo väzení sa mu mal zjaviť Kristus a povzbudzovať ho. Následne mal byť Lazár sťatý.
Podľa inej verzie bolo Lazarovým druhým domovom Citijské kráľovstvo s hlavným mestom Larnaka na Cypre Za prvého biskupa Larnaky ho mlai vymenovať apoštoli Pavol a Barnabáš pri ich návšteve Cypru. V roku 890, za vlády cisára Leva VI., bol v Larnake údajne nájdený sarkofág s nápisom „Lazár, priateľ Kristov“. Na tomto mieste bol postavený kostol zasvätený Lazárovi. ktorý je dnes hlavným kostolom Larnaky. Lazárove ostatky sa dnes už v kostole nenachádzajú. V minulosti boli prenesené do Konštantínopolu, odkiaľ ich po vyplienení mesta preniesli do Marseilles. Podľa niektorých názorov podnietila práve táto cesta ostatkov svätého Lazára vznik spomenutej verzie v Zlatej legende.
