Sú dve cesty – Cesta života a Cesta smrti. Takto sa otvára prvá kresťanská príručka v dejinách. Kniha, o ktorej by sme mali vedieť viac, a o ktorej väčšina z nás nikdy nepočula. Je taká stará, že predchádza niektorým knihám Nového zákona. Sú dve cesty, a ak si myslíš, že ty si na inej, tak vedz, že tretej cesty niet.
„Didaché – ‚Dida‘-čo? Čo je to za názov a prečo som o tom nikdy nepočul?“ môže skrsnúť v hlave nejedného návštevníka kostolných lavíc. Didaché je veľmi starý kresťanský text, napísaný v 1. storočí pre židovských kresťanov. Obsahuje časti evanjelií, múdrosť Dvanástich apoštolov a niektoré úseky zo Starého zákona.
Využíva evanjeliá podľa Matúša a Lukáša, čo naznačuje, že tieto texty už vtedy cirkulovali – z úst do uší, z uší do sŕdc, zo sŕdc do úst a opäť do uší. Stále dookola, až pokým niekto tento kolobeh nepresmeroval a namiesto jazyka šli Božie slová zo srdca do ruky a z ruky na papier – teda nie papier, ale pergamen. A tak dopadli Božie slová na kus prasačej kože.
Didaché sa nezmieňuje o zničení jeruzalemského chrámu, čo znamená, že vzniklo pravdepodobne pred rokom 70 po Kr. To je pred evanjeliom podľa Jána, pred Zjavením, možno aj pred Markom a niektorými Pavlovými listami. Pravdepodobne vznikol krátko po spísaní Matúšovho evanjelia. Prečo teda nie je v Biblii?
Aby sa nejaký spis dostal do Nového zákona, musel byť napísaný očitými svedkami vzkriesenia, musel byť využívaný Cirkvou a musel byť teologicky súladný s učením Cirkvi. Didaché tieto kritériá v podstate spĺňa.
V prvých storočiach ho cirkevní otcovia považovali za súčasť Nového zákona a volali ho „Múdrosť Dvanástich apoštolov“. Nezaradilo sa medzi biblické knihy preto, lebo je to príručka, nie teologický spis na liturgické použitie. Je to praktický sprievodca, nie modlitebná kniha či dogmatický text.
A práve preto je pre dnešného človeka zaujímavé. Dnes sme zvyknutí na návody. Od toho, ako si postaviť skriňu z Ikey, až po to, ako sa stať skutočným mužom. Ideálne jasne bez príkras a hlavne v bodoch. Máme tu 12 pravidiel pre život Jordana Petersona či 20 poučení z 20. storočia od Timothyho Snydera.
Jednoducho máme radi návody. A niečím podobným je aj Didaché. Dokonca si niektorí súčasní biblisti myslia, že by v Novom zákone pokojne mohlo byť – možno by to pomohlo predísť mnohým teologickým sporom, ktoré viedli k rozdeleniam najmä na Západe.
Hoci nie je v Biblii, Didaché bolo považované za autoritatívne a v ranom kresťanstve sa bežne čítalo. Je to krátka a jednoduchá kniha. Jej prečítanie vám zaberie menej než pol hodiny a je to zážitok nahliadnuť do života prvotnej Cirkvi. Kniha sa začína praktickými radami, ako žiť ako kresťan: požehnávajte tých, čo vás preklínajú, nastavte druhé líce, správajte sa k druhým tak, ako chcete, aby sa oni správali k vám.
Potom nasleduje zoznam hriechov, ktorým sa treba vyhýbať. Jednoznačne sa tam zakazuje potrat – dôkaz, že Cirkev bola proti nemu už od počiatku. Nasledujú ďalšie pokyny, napríklad o krste. Odporúča sa krstiť v tečúcej vode, ale ak to nie je možné, sú prípustné aj iné formy. Krstiť sa má v mene Otca, Syna a Ducha Svätého – čo sa praktizuje dodnes.
Hovorí sa tam aj o pôste. Pohania sa vraj vtedy zvykli postiť v utorky a štvrtky, kresťania si vybrali stredy a piatky – streda ako deň Judášovej zrady, piatok ako deň ukrižovania. Tento pôst si východná cirkev stále drží – prakticky ide o vegánsku stravu dva dni v týždni.
Odporúča sa modliť modlitbu Otče náš aspoň trikrát denne. Ukazuje to, ako skoro sa táto modlitba stala súčasťou každodenného života veriacich. Spomína sa aj Eucharistia. Už v 1. storočí bola chápaná ako viac než len symbol. Prijímať ju smú len pokrstení veriaci – čo sa zachovalo v Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi, ako aj v ďalších tradičných spoločenstvách. Kresťania sa mali každú nedeľu stretávať a pred prijímaním vyznať svoje hriechy – aj toto sa v tradičných cirkvách zachovalo.
Jedným z milých detailov je inštrukcia, ako si nastaviť hranice. Pretože kresťania sú štedrí a láskaví, Didaché odporúča nedovoliť, aby boli zneužívaní. Ak si niekto nechá pomáhať, musí aj sám prispievať. Kresťanstvo je spolupráca, nie jednostranné dávanie. Text sa venuje aj dávaniu – chudobným aj tým, čo slúžia v službe. Uvádza tiež, aké vlastnosti by mali mať tí, čo sú v službe, a čo by malo byť viditeľné v ich živote. A na záver Didaché vyzýva k bdelosti – byť pripravený na Pánov návrat, ktorý môže prísť kedykoľvek.
Takto vyzeralo kresťanstvo v 1. storočí. A je úžasné vidieť, koľko z toho pretrvalo dodnes. Možno nás prekvapí, že prvotná Cirkev nebola chaotická – Didaché ukazuje, že bola organizovaná a prakticky vedená už od samého začiatku.
Predpokladá sa, že text napísali samotní apoštoli alebo ich priami nasledovníci. Mnohí ľudia, ktorí vzápätí čítali túto knihu, sa s Ježišom tiež osobne stretli. A stretávali sa aj navzájom ďalej a rozprávali si príbehy o tom, čo s ním zažili, aké rozhovory s ním viedli, s úmyslom vytvoriť štruktúru, ktorá by im pomohla zachovať vzťah s Pánom.
Práve vďaka nim Cirkev v prvých storočiach prudko rástla. A rovnako vďaka nim dnes máme možnosť byť súčasťou tej istej viery a toho istého vzťahu s Ježišom Kristom, aký oni mali pred dvoma tisícročiami.
Ak miluješ návody vedz, že nezačali v TEDx prezentáciách, ale v katakombách. A Cirkev ti jeden zanechala už pred dvoma tisícročiami.
Začni skladať svoj život. Nie ako skriňu z preglejky. Ale ako chrám zo živých kameňov, tvojich skutkov.
Cieľom nie je prežiť. Cieľom je žiť tak, aby smrť bola len dverami do života.
