Katolícky svet obletela radostná správa. Stvárnenie umučenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista v Iztapalape, mestskej časti Mexiko City, bola zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Ide o jednu z najznámejších a najväčších verejných podôb krížovej cesty na svete, ktorá sa každoročne koná počas Veľkého týždňa v Mexico City a priťahuje milióny veriacich i návštevníkov.
Práve v Mexiku má takýto spôsob prežívania viery hlboké korene, keďže kresťanstvo sa tu už od 16. storočia prirodzene prepojilo s miestnou kultúrou, symbolikou a spoločným životom veriacich.
Táto konkrétna tradícia má svoj pôvod v roku 1843, keď oblasť zasiahla ničivá epidémia cholery. Obyvatelia Iztapalapy sa vtedy obrátili k Bohu s prosbou o pomoc a dali sľub, že ak choroba ustúpi, budú každoročne verejne znázorňovať Kristovo utrpenie – Pasión de Cristo – ako prejav vďačnosti, a to aj za Boží plán záchrany človeka. Po ústupe epidémie sa tento sľub stal základom tradície, ktorá sa bez prerušenia zachováva dodnes, pričom protagonistami Pasión de Cristo môžu byť len obyvatelia tejto mestskej časti.
UNESCO vo svojom hodnotení zdôraznilo, že nejde iba o náboženské predstavenie, ale o živú tradíciu, ktorá spája vieru, kultúru a komunitný život. Pasión de Cristo v Iztapalape je výrazným prejavom ľudovej zbožnosti, ktorá formuje identitu miestnych obyvateľov, posilňuje spolupatričnosť a uchováva kresťanské hodnoty vo verejnom priestore.
Zápis do zoznamu UNESCO predstavuje medzinárodné uznanie duchovnej, kultúrnej aj spoločenskej hodnoty tejto tradície a zároveň záväzok chrániť ju pre budúce generácie. Pre nás je to zároveň pripomenutie, že autenticky prežívaná viera, zakorenená v spoločenstve a vernosti evanjeliu, má silu pretrvať stáročia a osloviť celý svet.
V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO figuruje aj Slovensko. Bola doň zapísaná napríklad fujara, terchovská muzika, gajdošská kultúra, bábkarstvo, horehronský viachlasný spev, drotárstvo, modrotlač, sokoliarstvo a tradícia chovu lipicanských koní.
Takýto zápis nielenže znamená potvrdenie toho, ako je dôležité zachovať danú tradíciu, ale predstavuje aj inšpiráciu pre jej ďalšie udržanie a skúmanie.
