Ako deti sme sa hrávali rôzne hry. Jedna z najobľúbenejších bola jednoduchá, no zábavná hra Hádaj, na čo myslím. Boli sme ochotní meniť odpovede, len aby ten druhý neuhádol. Premýšľali sme nad kameňom, no tvárili sme sa, že myslíme na strom, len aby sme súpera zmiatli.
Hoci sa to zdá ako detská hra, nesie v sebe hlboký symbol. Aj my, dnes už dospelí kresťania, sa niekedy správame podobne. Nie sme úprimní, meníme svoje postoje, vytvárame bariéry. A preto nás Ježiš vo svojom Slove pozýva k niečomu celkom inému. Nie k zmätku, ale k jednote.
„Aby boli jedno, ako my sme jedno,“ hovorí Ježiš o vzťahu medzi sebou a svojím Otcom. To je pozvanie, ktoré je silným zrkadlom pre každého z nás. Sme jedno so svojím bratom, ktorý sedí v kostolnej lavici vedľa nás? Sme jedno so susedom z ulice vyššie? Sme jedno s tým, koho sa radšej snažíme obísť?
Boh veľmi dobre vie, že nie vždy to ide. Vie, že sú ľudia, medzi ktorými to „iskrí“. No aj napriek tomu nás pozýva: nemyslite ľudsky, ale božsky. Lebo jednota nie je ľudský výkon – je to dar. A práve tento dar, dar Svätého Ducha, nám ponúka Kristus.
Nasledujúca nedeľa, keď budeme sláviť udalosť Zoslania Ducha Svätého, nám ponúkne príležitosť začať inak. No nemusíme čakať až do nedele. Aj dnešný deň môžeme prežiť s túžbou po zmierení. S ochotou načúvať, aj keď nechápeme. S vôľou byť jedno aj s tými, ktorí sú nám „ťažkí“.
Veď Kristus a Otec sú jedno. A nás pozývajú, aby sme to isté žili aj my – v našich rodinách, farnostiach, susedstvách, školách, zamestnaniach… Namiesto detskej hry a vytvárania bariér nám ponúkajú skutočný život v Duchu. A v ňom je víťazom každý.
