Gréckokatolícka cirkev si 27. februára pripomína svätého Prokopa Dekapolitu, askétu a vyznávača. Jeho životný príbeh sa nám zachoval len v skromných prameňoch.
Prokop sa narodil niekedy v prvej polovici 8. storočia v oblasti Dekapolisu, zväzu desiatich gréckych miest ležiacich východne od Galilejského mora. Pochádzal z bohatej rodiny a dostalo sa mu vynikajúceho vzdelania nielen v náboženských, ale aj v profánnych vedách. Hoci bol ženatý a mal deti, neskôr sa rozhodol opustiť všetky pozemské istoty, rozlúčil sa s rodinou a uchýlil sa do pustovne, aby svoj život zasvätil modlitbe a pôstu.
Ako mních sa vyznačoval veľkou duchovnou hĺbkou a asketickými cnosťami, čo si všimli aj jeho spolubratia. V tom čase zasiahlo Byzantskú ríšu obrazoborecké hnutie, ktoré podporoval cisár Lev III. Isaurský (717 – 741). Obrazoborci považovali uctievanie ikon za modlárstvo, čo spôsobilo veľké rozdelenie v Cirkvi. Svätý Prokop sa postavil na stranu obrancov ikon. Spolu s ďalšími horlivými pravoslávnymi kresťanmi hlásal, že úcta k ikonám nesmeruje k samotným obrazom, ale cez ikony ku Kristovi, Bohorodičke a svätým.
Jeho postoj však neostal bez následkov. Na príkaz cisára ho zatkli a podrobili krutému mučeniu — bičovali ho, palicovali a trhali železnými pazúrmi. Nakoniec ho vrhli do vlhkej tmavej cely spoločne s ďalším svätým Bazilom Vyznávačom. Prepustili ich až po smrti cisára Leva.
Po návrate na slobodu Prokop zasvätil svoj život duchovnému sprevádzaniu ľudí na ceste k svätosti. Svojou múdrosťou a pokorou pomáhal mnohým kráčať po úzkej ceste spásy. Zomrel v pokročilom veku okolo roku 820. Približne v polovici 9. storočia za patriarchu Metoda I. bol vyhlásený za svätého.
Otáznik visí nad jeho opustením manželky a rodiny a výberom asketického života. Tak je príbeh svätého Prokopa ukážkou, že ani svätci sa vo svojom živote nevyhli nesprávnym rozhodnutiam. Spolupráca s Božím milosrdenstvom ho však napokon urobila obyvateľom neba.
Veriaci sa naňho preto obracajú modlitbou tropára:
Prúdmi svojich sĺz si zúrodnil neplodnosť púšte, * stonmi z hlbín priniesol si stonásobné ovocie * a pre celý obývaný svet si bol svietidlom, * ktoré žiari divmi, náš otec Prokop. ** Pros Krista Boha, aby spasil naše duše.






