Gréckokatolícka cirkev si 4. marca pripomína svätého Gerasima Jordánskeho, ktorý sa narodil okolo roku 400 v Lykii v južnej časti Malej Ázie. Keďže od mladosti túžil po hlbšom spojení s Bohom, uchýlil sa do egyptskej púšte, kde sa cvičil v askéze a modlitbe. Krátko pred rokom 450 sa presunul do Palestíny a usadil sa pri rieke Jordán, kde založil kláštor.
Jeho život nebol bez chýb. Počas veľkých teologických sporov, ktoré nasledovali po Chalcedónskom koncile v roku 451, bol Gerasim na krátky čas oklamaný monofyzitskou herézou, ktorá popierala ľudskú prirodzenosť Ježiša Krista. Vďaka svätému Eutymiovi Veľkému však našiel cestu späť k pravej viere a až do konca života konal pokánie za tento omyl.
Gerasimov kláštor bol známy svojou prísnou reglementáciou. Mnísi žili päť dní v týždni v úplnej samote v modlitbe a práci. Jedli len suchý chlieb a korienky a pili vodu. Na sobotu a nedeľu sa však všetci vracali do kláštora, aby sa zúčastnili na svätej liturgii a prijali Eucharistiu. Po bohoslužbe im bolo dovolené požiť varené jedlo a trochu vína.
Bratia nevlastnili nič, len jednoduché rúcho a rohož na spanie. Ich príbytky zostávali vždy otvorené, aby ktokoľvek, kto by potreboval útočisko, mohol vstúpiť a vziať si, čo potrebuje. Žili podľa ideálu prvotnej Cirkvi: „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu.“ (Sk 4,32)
Gerasim sa však utvrdzoval v askéze ešte viac. Počas Veľkého pôstu nejedol nič až do slávnostného dňa Vzkriesenia, keď prijal Kristovo telo a krv Krista.
Jeden z najznámejších príbehov o svätom Gerasimovi hovorí o jeho stretnutí s levom. Keď raz kráčal púšťou, stretol leva, ktorý bolestivo kríval a ukazoval mu svoju poranenú labu. Gerasim bez zaváhania pristúpil, vytiahol z laby tŕň, ošetril ranu a vyčistil hnis. Lev sa od tej chvíle stal jeho verným spoločníkom.
Gerasim ho dokonca poveril strážením somárika, ktorý mníchom nosil vodu z Jordánu. Jedného dňa, keď lev na chvíľu zaspal, okolo prechádzal obchodník z Arábie, ktorý si somárika privlastnil. Lev celý skľúčený sa vrátil ku Gerasimovi, ktorý si myslel, že somárik sa stal levovou potravou. Preto mu dal za úlohu nosiť vodu namiesto somárika.
Po niekoľkých týždňoch sa obchodník vracal cez Jordán a lev spoznal ukradnutého somárika. Chytil mu uzdu do zubov a priviedol ho k starcovi. Vtedy všetci pochopili, ako sa veci skutočne udiali, a svätý Gerasim sa svojmu levovi s láskavosťou ospravedlnil.
Svätý Gerasim bol známy nielen pokorou a prísnym životom, ale aj duchovnými darmi. Podľa tradície videl anjelov, ako nesú dušu svätého Eutymia Veľkého do neba, a sám sa postaral o jeho pochovanie. Jeho svätosť sa prejavovala aj v zázrakoch, a tak mnohí pútnici hľadali jeho radu, uzdravenie a duchovné vedenie.
Gerasim zomrel pokojne v roku 475, obklopený svojimi učeníkmi. Keď lev pochopil, že jeho milovaný učiteľ zomrel, ľahol si na jeho hrob, hlasno nariekal a odmietal prijímať akúkoľvek potravu. Nakoniec na Gerasimovom hrobe uhynul a tam ho aj pochovali.
Svätý Gerasim nám zanechal odkaz radikálnej dôvery v Boha, pokory a milosrdenstva. Jeho schopnosť napraviť svoje chyby a pevne sa držať viery je nám pripomienkou, že svätosť nespočíva v dokonalosti, ale v ochote neustále sa vracať k Bohu.
Zobrazuje sa s levom pri nohách, symbolom vernosti, ktorú nadobudol nielen medzi ľuďmi, ale aj v prírode. Je patrónom pútnikov, mníchov a tých, ktorí hľadajú duchovnú obnovu.
Nech nás jeho život povzbudí k hlbšej modlitbe, pokore a službe tým, čo potrebujú našu pomoc.
Svätý Gerasim Jordánsky, oroduj za nás!
