Svätý Maximilián, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 12. októbra, žil v 3. storočí. O jeho živote sa nezachovalo mnoho historických údajov, no odkaz jeho martýria pretrváva najmä v Rakúsku a Slovinsku.
Maximilián sa narodil v meste Claudia Celeia (dnešné Celje v Slovinsku) v rímskej provincii Noricum. Pochádzal z bohatej rodiny a jeho cesta ku kresťanstvu sa začala pod vedením kňaza Oriania. Po smrti rodičov prejavil Maximilián veľkodušnosť: prepustil otrokov a rozdal majetok chudobným.
Počas svojho duchovného hľadania sa Maximilián vydal na púť do Ríma, kde sa stretol s pápežom Sixtom II. (257 – 258). Ten ho poveril šíriť evanjelium v rímskej provincii Panónia, ktorá zahŕňala aj časti dnešného Rakúska a Slovinska. Maximilián sa tak stal misionárom a neskôr biskupom v meste Lauriacum (dnes miestna časť Lorch rakúskeho mesta Enns, ktoré sa nachádza juhovýchodne od Linzu).
Počas dvadsiatich rokov svojho biskupského pôsobenia Maximilián efektívne evanjelizoval a katechizoval kresťanské spoločenstvo. Jeho činnosť zahrňovala nielen duchovnú starostlivosť o veriacich, ale aj významnú apologetickú činnosť.
Maximiliánovo dielo neostalo nepovšimnuté rímskymi úradmi. Keď sa v roku 284 počas prenasledovania kresťanov za cisára Numeriána (283 – 284) rozhodol ísť na pomoc veriacim vo svojom rodnom meste, požiadali ho, aby obetoval pohanským bohom. Maximilián to však odmietol a deklaroval svoju vernosť Kristovi, načo bol odsúdený na smrť sťatím. Rozsudok vykonali v blízkosti jeho rodného mesta Celje.
Kult svätého Maximiliána sa rozšíril už v 8. storočí. Svätec sa stal obzvlášť uctievaným v oblasti dnešného Rakúska a Nemecka. Svätý Rupert, významný misijný biskup, postavil na jeho počesť chrám v Bischofshofene, kam začiatkom 8. storočia preniesli aj jeho relikvie. Neskôr ich franský kráľ Karloman (768 – 771) uložil v novozaloženom kláštore v Altöttingu a okolo roku 985 ich pasovský biskup Pilgrim premiestnil do svojej Katedrály svätého Štefana. Od roku 1687 sú uložené v jednom z jej bočných oltárov.
Svätec býva zobrazovaný s biskupskou mitrou, knihou a mečom ako symbolmi svojej služby a mučeníckej smrť.
Svätý Maximilián svojím martýriom inšpiroval viacerých mocnárov vrátane cisára Svätej ríše rímskej Fridricha III. (1452 – 1493), aby podľa neho pomenovali svojich synov.
