Svätí Trofim, Sabbatios a Dorymedont, ktorých si gréckokatolíci pripomínajú 19. septembra, zomreli smrťou mučeníkov počas prenasledovania kresťanov za vlády cisára Próba (276 – 282). Ich životné príbehy sa zachovali vo forme spleti legiend a historických textov.
Jedna legenda tvrdí, že zomreli v pizídijskej Antiochii, zatiaľ čo iné zdroje, vrátane Hieronymovho martyrológia, uvádzajú, že Trofima a Dorymedonta umučili v Synnade vo Frýgii, kým Sabbatios bol popravený v Antiochii.
V roku 1907 archeológovia objavili v Synnade relikviár s nápisom, ktorý sa vzťahuje na svätého Trofima a jeho pozostatky, čo potvrdzuje historický význam týchto mučeníkov a ich úctu v danom regióne.
Keď podľa podania Trofim a Sabbatios prišli do Antiochie, práve tam prebiehal pohanský sviatok, počas ktorého sa božstvám prinášali obety.
Pohania si však všimli, že obaja prišelci sa na obradoch odmietajú zúčastniť a nevzdávajú ani poctu ich modlám. Nasledoval známy scenár: zatknutie a výsluch pred miestnym guvernérom. Počas vypočúvania sa obaja mučeníci prihlásili ku kresťanskej viere a odmietli klaňať sa pohanským bohom.
Sabbatios zomrel počas krutého mučenia ešte v Antiochii. Trofima po Sabbatiovej smrti poslali na ďalšie mučenie do Synnady. Počas trojdňovej cesty musel kráčať v železných sandáloch, ktoré mali v podrážkach ostré klince, čo mu spôsobovalo nesmiernu bolesť. Strastiplnú púť absolvoval pod dozorom jazdeckej stráže, ktorá ho stále hnala.
V Synnade guvernér Dionýz, známy svojou krutosťou, podrobil Trofima ďalšiemu krutému mučeniu, snažiac sa odviesť ho od kresťanskej viery. Traduje sa Trofimova rekcia z Písma: „Spravodliví majú utrpení veľa, ale Pán ich vyslobodí zo všetkých.“ (Ž 33,20)
V tomto období sa o Trofimovi dozvedel senátor Dorymedont, ktorý bol tajným kresťanom. Navštívil ho v žalári, ošetril mu rany a poskytol duchovnú podporu. Keď si pohania všimli, že Dorymedont rovnako odmieta účasť na pohanskom sviatku zasvätenom bohom Castorovi a Polluxovi, spýtali sa ho na dôvod. Dorymedont sa hrdo priznal ku kresťanskej viere a verejne odmietol účasť na obradoch, ktoré označil za uctievanie démonov.
Trofima a Dorymedonta odsúdili na krutú smrť, vrhli ich do arény pred divoké zvieratá, no ony im neublížili, čo svedkovia udalosti považovali za zázrak. Nakoniec ich oboch sťali mečom.
