Svätý Ignác Antiochijský, známy aj ako Ignatios Theoforos (Bohonositeľ), ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 17. októbra, sa narodil okolo roku 50. O jeho živote pred pôsobením ako biskupa sa toho vie málo.
Podľa tradície sa obrátil na kresťanstvo ešte v mladom veku, pričom on a jeho priateľ Polykarp (69 – 155), budúci smyrniansky biskup, sú pokladaní za učeníkov apoštola Jána. Cirkevný spisovateľ Theodoret z Cyrrhu (393 – 458) tvrdil, že svätý Peter osobne určil Ignáca za nástupcu v Antiochii.
Počas cesty z Antiochie do Ríma, kde mal pre svoju vieru podstúpiť mučenícku smrť, napísal Ignác sériu listov, ktoré adresoval kresťanským zborom v Efeze, Magnesii, Tralles, Ríme, Filadelfii a Smyrne, ako aj Polykarpovi, biskupovi Smyrny.
Išlo o neobvyklú cestu, pretože väčšinu kresťanov umučili v kraji, kde žili. Ignáca však namiesto popravy v rodnej Antiochii odvliekli do hlavného mesta ríše, aby ho tam predhodili divým zvieratám. Podľa tradície ho roztrhali levy v Koloseu okolo roku 107 za vlády cisára Trajána (98 – 117).
Spolu s pápežom Klementom I. Rímskym (88 – 97) a Polykarpom je Ignác Antiochijský považovaný za jedného z najvýznamnejších obhajcov kresťanskej viery. Jeho listy majú jedinečný význam pre ranokresťanskú teológiu, keďže sa zaoberajú témami ako ekleziológia, sviatosti a úloha biskupov.
Svätý Ignác je zaradený priamo medzi apoštolských otcov, čo je titul udeľovaný spisovateľom, ktorí žili v blízkosti apoštolov. Títo autori nám svojimi dielami poskytujú jedinečný pohľad na myslenie a život prvotných kresťanských komunít a svedčia o základoch tradície, ktorá je v Cirkvi stále živá.
U svätého Ignáca sa prvý raz jasne objavuje taká štruktúra miestnej cirkvi, ktorá sa neskôr stane tradičnou, so službou biskupa, ktorý je učiteľom, vodcom a centrom jednoty kresťanského spoločenstva, a so službami presbyterov a diakonov.
Biskup si je vedomý toho, že je Kristovým učeníkom a ku kresťanom sa prihovára ako k spoluučeníkom; všetci sa navzájom povzbudzujú a budujú vo viere a láske a nachádzajú jednotu v Ježišovi Kristovi, ktorý je jediným základom Cirkvi; znakom tejto jednoty je pre veriacich svornosť a súlad s biskupom.
Ilustruje to úryvok z listu svätého Ignáca Efezanom:
Je vašou povinnosťou, aby ste vo všetkom vzdávali slávu Ježišovi Kristovi, ktorý vás oslávil: takto – zjednotení v jedinej poslušnosti, podriadení biskupovi a kolégiu presbyterov – dosiahnete dokonalú svätosť.
Nedávam vám príkazy ako nejaká dôležitá osobnosť. Som spútaný reťazami pre jeho meno, ale ešte nie som dokonalý v Ježišovi Kristovi. Práve teraz začínam byť jeho učeníkom a prihováram sa k vám ako spoluučeníkom. Naozaj som potreboval, aby ste ma pripravili na zápas, vašou vierou, vašimi povzbudeniami, vašou trpezlivosťou a miernosťou.
Ale keďže láska mi nedovoľuje, aby som mlčal s vami, predišiel som vás tým, že som vás povzbudil, aby ste kráčali spolu podľa Božej vôle. Ježiš Kristus, ktorým je naším nerozlučným životom, pôsobí podľa vôle Otca a biskupi, ustanovení na všetkých miestach až po končiny zeme, konajú podľa vôle Ježiša Krista.
Preto sa usilujte pôsobiť v dokonalom súlade s vôľou vášho biskupa, ako to už robíte. Vskutku vaše úctyhodné kolégium presbyterov, ktoré je hodné Boha, je tak harmonicky zjednotené s biskupom, ako sú struny s citarou. Takýmto spôsobom, v zhode vašich citov a v dokonalej harmónii vašej bratskej lásky, sa vznesie koncert chvály Ježišovi Kristovi.
Nech sa každý z vás učí tvoriť zbor. V harmónii svornosti a v súzvuku s Božím tónom skrze Ježiša Krista chváľte jedným hlasom Otca a on vás vypočuje a na základe vašich dobrých skutkov uzná za údy svojho Syna. Zostaňte v bezúhonnej jednote, aby ste vždy mali podiel na Bohu.
Ak som v krátkom čase nadviazal s vaším biskupom takú dôvernú známosť, ktorá nie je ľudská, ale duchovná, o to viac musím hodnotiť ako šťastných vás, ktorí ste s ním tak úzko spojení, ako je Cirkev s Ježišom Kristom a Ježiš Kristus s Otcom v harmónii úplnej jednoty! Nech sa nikto neklame: kto nie je vo svätyni, zostáva bez Božieho chleba. A ak spoločná modlitba dvoch ľudí má takú veľkú účinnosť, o čo väčšiu účinnosť bude mať modlitba biskupa a celej Cirkvi?
